Ad: Bratrský milovaný národe Romský!

RKSMP pozitívne hodnotí skutočnosť, že sa DSČ/M-L usiluje dbať na právo národov na sebaurčenie, ktoré tvorí integrálnu súčasť ML vedeckého učenia. Po preskúmanívyhlásenia DSČ/M-L "Bratrský milovaný národe Romský!", v ktorom naši súdruhovia operujú s pojmom "rómsky národ" a dožadujú sa jeho autonómneho zastúpenia v komunistických stranách, však musíme vyjadriť istú dávku nepochopenia a znepokojenia. Podobne, ako J. V. Stalin v polemike s Bauerom, upravujúcim ním predkladanú definíciu národa tak, aby boli Židia chápaní ako národ, musíme aj my, vedení jeho príkladom, dospieť k stanovisku, že Cigáni nie sú národom, ale etnikom resp. súborom etník, hovoriacich nie cigánskym jazykom, ale každý svojim konkrétnym žargónom či dialektom.

Pozrime sa na definíciu národa navrhnutú J. V. Stalinom, ktorého rozpracovaním národnostnej otázky poveril V. I. Lenin: „Národ je historicky sa utvorivšie pevné spoločenstvo ľudí, spojených spoločným jazykom, územím, hospodárskym životom a psychickým založením, ktoré sa prejavuje v spoločnej kultúre". Zaujímavosťou je, že Stalinova definícia národa je zahrnutá aj v dnes platnom Krátkom slovníku slovenského jazyka: "historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím, hospodárstvom, históriou, kultúrou a psychikou". Uvedený význam slova "národ" je v kodifikačnej príručke odlíšený od ďalšieho významu tohto slova: "národnosť, etnikum". Ako uvidíme nižšie, rozlíšenie týchto dvoch pojmov však robí problémy tým, ktorí vehementne obhajujú uznanie Židov a Cigánov za samostatné národy. Klamlivú povahu týchto téz založených na miešaní historických a etnografických kategórií brilantne odhalil J. V. Stalin v stati "Marxizmus a národnostná otázka".

O akom pevnom spoločnom územia a spoločenstve hospodárskeho života je reč, keď Cigáni, podobne ako Židia, žijú v rozličných častiach sveta a sú súčasťou rôznych hospodárskych celkov (a to v dôsledku kočovného spôsobu života)? K spoločnému psychickému ustrojeniu prejavujúcim sa v spoločenstve kultúry v protiklade s Bauerovou ideou národného charakteru si dovoľujeme opätovne zacitovať slová J. V. Stalina: "Bauer si podľa všetkého mýli národ, ktorý je kategóriou historickou, s kmeňom, ktorý je kategóriou etnografickou".

O akom spoločnom jazyku "rómskeho národa" možno vravieť pri rôznorodých a navzájom radikálne odlišných nárečiach tohto etnika? J. V. Stalin, kritizujúc politiku bundistov, píše: ""Sociálna demokracia sa domáha práva na vlastný jazyk pre všetky národy, no Bund s tým nie je spokojný - žiada, aby "s osobitným dôrazom" obhajovali "práva na židovský jazyk".... "Nie všeobecné právo na vlastný jazyk, lež osobitné právo na židovský jazyk, žargón! Nech robotníci jednotlivých národností bojujú predovšetkým za svoj jazyk: Židia za židovský, Gruzíni za Gruzínsky atď. Boj za všeobecné právo všetkých národov je vec druhoradá. Môžete aj neuznávať právo na vlastný jazyk všetkých utláčaných národnosti, no ak ste uznali právo na žargón, tak vedzte: Bund bude za vás hlasovať, Bund vám dá "prednosť"".

J. V. Stalin na základe vedeckého prístupu k národnostnej otázke definoval národ z ML hľadiska, vďaka čomu neskôr presvedčivo vyvrátil opodstatnenosť bundistických požiadaviek na autonómiu Židov. V reakcii na požiadavky na osobitné privilégiá cigánskeho etnika sa v zhode s J. V. Stalinom pýtame: Čím sa tieto požiadavky odlišujú od požiadaviek buržoáznych nacionalistov?". Rovnako, ako Stalinom odobrený Plechanovov názor, že "Bund prispôsobuje socializmus nacionalizmu", platí, že socializmus prispôsobujú nacionalizmu aj tí, ktorí sa dožadujú osobitného postavenia cigánskeho etnika jeho povýšením na národ, osobitnej ochrany jeho nárečí a uznania jeho autonómneho postavenia v rámci štátov či komunistických strán.