Motto: Pomocou dialektickej metódy učíme sa poznávať premenlivé a zdanlivo protirečivé veci v ich jednote, vo vzájomných súvislostiach a podmienenosti. Dialektika sa líši od metafyziky tým, že prekonáva metafyzickú strnulosť a nemennosť vecí, myslenia a jednania.
Dňa 22. decembra 2009 predstavitelia tzv. skupiny Jágrikovcov napadli názov našej strany, ktorý označili za buržoázny a nevedecký. Martin JÁGRIK pripustil výskyt slovného spojenia „mládež a pracujúci“ v názve strany výhradne v určitých súvislostiach a to z taktických dôvodov, a to v reakcii na tvrdenie, že predovšetkým slovné spojenie „молодежь и трудящиеся“ (mládež a pracujúci) bolo používané v sovietskej tlači počas celej doby existencie ZSSR. Ďalej rozvíjal problém názvu strany z pohľadu ML, pričom citáciou diela V. I. LENINA svedčiacu o postojoch K. MARXA, F. ENGELSA a samotného V. I. LENINA v prospech názvu strany „komunistická“, usiluje sa napadnúť názov strany RKSMP. Argumentuje tým, že na rozdiel od segmentu „boľševická“ segment „mládeže a pracujúcich“ v názve RKSMP nie je populárny (tak ako bol určitého času populárny výraz "boľševici") a teda nemožno spraviť dočasný ústupok tak ako v prípade Veľkej Komunistickej strany Ruska (boľševikov).
Vladimír JÁGRIK ďalej reaguje príspevkom, v ktorom nepreukázal veľa poznatkov o vonkajšej povahe činnosti ba ani o diskusných príspevkov členov RKSMP na stránkach SZM, na stránke s. POLEPETKA (ondrias.sk), na Facebooku a na stránke prevádzkovanej samotnými Jágrikovcami. Napáda v ňom vyjadrenie myšlenky spojenia študentstva a robotníkov v rámci jednotného revolučného hnutia v názve komunistickej strany nutnosťou presnosti používania terminológie ML.
V reakcii na tvrdenie V. JÁGRIKA, ktorý považuje zámer vyjadriť jednotu študentstva a pracujúcich za nedostatočný, ak ide o názov strany, a tiež v reakcii na charakteristiku segmentu „mládež a pracujúci“ ako zahmlievajúceho triednu podstatu strany a mládeže, v diskusii zaznel argument, že V. I. LENIN v stati Úlohy zväzov mládeže (reč na 3. Všeruskom zjazde Ruského Komunistického Zväzu Mládeže dňa 2. októbra 1920) rozlišoval mládež od robotníkov a roľníkov, a to nie z hľadiska príslušnosti k triede, ale z vzhľadom na osobitné úlohy mládeže v revolučnom procese popri úlohách robotníkov a roľníkov.
Vrátiac sa k Jágrikovcami citovanej pasáži Leninovho Štátu a revolúcie, že slovo boľševik je nezmyselné a ohyzdné a že „nevyjadruje absolútne nič, okrem čisto náhodnej okolnosti, že sme mali na bruselsko-londýnskom zjazde roku 1903 väčšinu“, je nutné konštatovať, že V. I. LENIN argumentoval a konal v prospech toho, aby v názve strany nebol zachytený čisto náhodný a nič nehovoriaci fakt ináč, ako v zátvorke. Pri bližšom pohľade na význam uvedenej pasáže a pri uplatnení dialekticko-materialistických metodologických východísk je zrejmé, že jednota študentstva a pracujúcich nie je náhodným faktom, ale nutným výsledkom dejinných procesov v ich všeobecných súvislostiach, pohybe a vývoji. Dodnes sú aktuálne slová V. I. LENINA v stati Úlohy zväzov mládeže, že len prácou sa mládež spolu s robotníkmi a roľníkmi môže stať komunistickou. Rozpor týchto spoločenských zložiek musí byť v rámci historického vývoja odstránený ich spojením v proletárskom hnutí a len v rámci zjednotenia mládeže a pracujúcich môže byť splnené to, čo M. JÁGRIK pomenúva poznaním triednej podstaty a triednym uvedomením mládeže.
Pohľad Jágrikovcov na uvedený problém je nedialektický a nadôvažok podložený falošnou interpretáciou slov V. I. LENINA. Jágrikovci dokazujú len to všeobecne známe: že segment „komunistická“ je z pohľadu klasikov ML najvýstižnejší atribút komunistickej strany, čo vzhľadom na prítomnosť tohto segmentu v názve našej strany nezakladá žiadnu opodstatnenú výčitku smerom k RKSMP, a tiež to, že absolútne nič nehovoriaci a náhodný atribút nie je vhodným segmentom názvu komunistickej strany. Atribút „mládež a pracujúci“ nepredstavuje náhodnú skutočnosť, ani, ako naznačujú Jágrikovci, odtŕhanie mládeže od robotníckej triedy, ale naopak, mieri k jej aktivizácii smerom k jej historicky nevyhnutnej jednote s proletárskym hnutím.
Ako správne píše M. JÁGRIK, názov strany má vystihovať jej triednu podstatu. Slovné spojenie "mládež a pracujúci", ako musí byť zrejmé každému marxistovi-leninistovi, nevyjadruje triednu príslušnosť, lež vzťahuje sa na osobitný zreteľ spojenia mládeže a pracujúcich spätý s aktuálnymi spoločensko-politickými podmienkami. Iným prípadom by bol názov "Strana mládeže a pracujúcich", ktoré nehovorí nič o triednej podstate strany, ako výstižnejšie však možno vyjadriť triednu podstatu strany, ako artibútom "komunistická", nadôvažok v spojení s naoko redundantným výrazom "revolučná"?
Pozrime sa bližšie na to, čo vyjadruje ďalší segment názvu RKSMP, a to segment „revolučná“, o ktorom sa Jágrikovci vyjadrujú ako o manipulatívnom triku či o prejave populizmu. Každá skutočne komunistická strana sa usiluje o prechod k novej forme spoločenského procesu formou revolúcie, kvalitatívneho prevratu odstraňujúceho výrobné vzťahy založené na vykorisťovaní, tvoriaceho začiatok prechodu k beztiednej spoločnosti. Ak neexistuje skutočne komunistická strana, ktorá by nebola revolučnou, segment „komunistická“ sa skutočne na prvý pohľad javí ako zbytočný a nič nové nehovoriaci.
Zatiaľ čo dialektický materializmus nás učí poznávať premenlivé a zdanlivo protirečivé veci v ich jednote, vo vzájomných súvislostiach a podmienenosti, Jágrikovci v danej otázke prejavujú priam metafyzickú strnulosť a nemennosť myslenia a jednania. Názov komunistickej strany však nemožno chápať izolovane od politickej reality, ale práve naopak: je nutné naň nazerať dialekticky, v neoddeliteľnej spätosti a podmienenosti s politickou realitou.
Jágrikovci, uvedomujúc si revizionistickú a oportunistickú povahu jednania HROBÁRA a jeho komplicov v ÚV KSS, považujú pridanie segmentu „revolučná“ k segmentu „komunistická strana“ za prejav populizmu. Názov KSS, obsahujúci segment „komunistická“, je pri jej súčasnom vedení klamlivý a zavádzajúci: reči o „socializme pre 21. storočie“ či podpora malého a stredného podnikania svedčia o tom, že Hrobárovci už nie sú revizionistickou skupinou: pravicový oportunizmus, ak chceme byť korektní, už totiž nemožno označiť za revizionizmus ML učenia.
Pri pohľade na KSS ako na stranu, ktorá nesie mätúci názov „komunistická“, je zrejmé, že skutočne komunistickú stranu je v jej názve potrebné rozlíšiť od „lžedimitrijovskej“ KSS. Bolo by azda možné nazvať ju „skutočnou“ či „pravou“ komunistickou stranou, prečo však nie revolučnou, pokiaľ sa od KSS, hanbiacej sa za robotnícku triedu a zavrhujúcej myšlienku triedneho boja či diktatúry proletariátu ako formy prechodu od kapitalizmu k socializmu, od strany, ktorá nie je revolučnou a predstavuje reakčnú silu brániacu odstráneniu výrobných vzťahov založených na vykorisťovaní námezdnej pracovnej sily kapitálom, líši svojou revolučnosťou? Práve nerevolučný a protirevolučný charakter KSS zakladá nutnosť pomenovania našej strany revolučnou!
Jágrikovci mechanicky a skostnatelo prenášajú výsledky vedeckého uvažovania V. I. LENINA ohľadom názvu komunistickej strany na súčasné potreby pomenovania strany v slovenských podmienkach, nerešpektujúc dialektickú povahu premenlivých spoločensko-politických podmienok. Zabúdajú azda na slová F. ENGELSA, že rozhodujúce nie sú ani tak výsledky teoretického skúmania, ktoré môžu zastarať alebo byť novou skutočnosťou zmenené (Anti-Dühring), a tiež na slová V. I. LENINA, že marxisti prijímajú z Marxovej teórie bezpodmienečne len drahocenné metódy (Tri zdroje a tri súčasti marxizmu).
Epilóg: Názov RKSMP navrhol ešte pred pol rokom nebohý s. Slovák, ktorý sa v prostedí vysokej školy v MINSKU otázkam vedeckého komunizmu intenzívne venoval. Názov som tiež konzultoval osobne s našimi súdruhmi a dlhoročnými priateľmi v Bielorusku, s ktorými sme preberali rozličné aspekty zvoleného názvu. O to väčšie pobavenie u nás spôsobil fakt, že chlapci v SVK označili náš názov za nevedecký.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára