Dňa 24. decembra 2009 SVK zverejnila stanovisko, v ktorom odmieta snahu o obmedzenie poslaneckej imunity na pôdu parlamentu a v ktorom tvrdí, že „poslanecká imunita je jedným z rozhodujúcich dôvodov, prečo má význam viesť triedny boj i na pôde parlamentu a prečo je výhodné pre komunistické strany pôsobiť v parlamente“.M. JÁGRIK v diskusii argumentuje, že idea rovnosti občanov pred zákonom je buržoázna a tvrdí, že zákony chránia vládnucu vrstvu, v tomto prípade buržoáziu. V diskusii som vystúpil tvrdením, že idea rovnosti občanov pred zákonom je výdobytkom, ktorý bol znakom historického pokroku od stredoveku k novoveku. Uviedol som, že popierať význam odstránenia triednych výsad považujem za nehistorické a že som presvedčený, že proletariát by mal používať buržoáznu ideu rovnosti a odvodzovať z nej požiadavku sociálnej rovnosti. Idea rovnosti, aj keď na nej, ako ukážeme nižšie, nemožno stavať socialistickú spoločnosť, zohráva významnú úlohu v proletárskom hnutí a popierať jej praktický význam v oblasti argumentácie a agitácie by bolo zjavne nesprávne.
Preto som označil požiadavku boja za odstránenie imunitnej výsady poslancov buržoázneho parlamentu za opodstatnenú a vyjadril som súhlas s Norovým tvrdením, že proletár by mal žiadať postavenie buržoázneho poslanca naroveň proletárovi.
V prvom rade považujem za potrebné uviesť, že sa stotožňujem s ideologickými východiskami uvádzanými Jágrikovcami, a to že buržoázne zákony slúžia záujmom buržoázie tak, ako všetky zákony slúžia záujmom vládnucej vrstvy. Nestotožňujem sa však s nehistorickým ponímaním otázky idey rovnosti občanov pred zákonom, ktorú Jágrikovci nielen zavrhujú v zmysle jej rozporuplnosti a prekonanosti ML učením, ale ignorujú jej historickú úlohu (od zrušenia právnych privilégií vládnucej triedy po zrušenie tried prechodom cez diktatúru proletariátu k beztriednej spoločnosti) a s ňou súvisiaci argumentačný („rovnosť pred zákonom" zakladá argumentačnú oporu pri boji za požiadavku sociálnej rovnosti) a agitačný (idea rovnosti ako podstatný aspekt ML propagandy) význam.
Ako píše V. I. LENIN v Štáte a revolúcii, „demokracia znamená rovnosť. Je zrejmé, aký veľký význam má boj proletariátu za rovnosť a heslo rovnosti, ak jej rozumieť správne v zmysle odstránenia tried. Ale demokracia je len formálnou: hneď za uskutočnením rovnosti všetkých členov spoločnosti vo vzťahu k vlastníctvu výrobných prostriedkov, rovnosti práce, mzdy, pre ľudstvom vyvstáva otázka, že je potrebné ísť ďalej, od formálnej rovnosti k rovnosti faktickej, k realizácii pravidla „každý podľa svojich schopností, každý podľa svojich potrieb“. V. I. LENIN nijak nepopiera dôležitosť „rovnosti“ ako hesla, dokonca ju zdôrazňuje pred tým, ako popíše, čo je potrebné mať na zreteli pri jeho používaní.
Jágikovci v argumentácii vychádzajú zo známych postojov klasikov ML, predovšetkým V. I. LENINA. Mierne ma udivilo, že neuviedli citáciu im iste dobre známej pasáže zachytávajúcej postoj V. I. LENINA k otázke „rovnosti občanov pre zákonom“. V. I. LENIN v stati „Proletárska revolúcia a renegát KAUTSKÝ“ píše: „Vezmite si zákony súčasných štátov, ich riadenie, vezmite si slobodu zhromažďovania a tlače, vezmite si „rovnosť občanov pre zákonom“, a uvidíte čestnému a uvedomelému pracujúcemu na každom kroku známu pretvárku buržoáznej demokracie. Neexistuje žiaden demokratický štát, v ktorom nie sú diery alebo klauzuly v ústavách, zabezpečujúcich pre buržoáziu možnosť nasadiť proti robotníkom vojská, vyhlásenie mimoriadneho stavu a pod. v prípade „narušovania poriadku“, t.j. v prípade narušenia otrockého postavenia zo strany vykorisťovanej triedy.... Na každom kroku sa v buržoáznom štáte stretávajú masy s kričiacim rozporom medzi formálnou rovnosťou, ktorú vyhlasuje „demokracia“ kapitalistov, s tisíckami faktických obmedzení a machináciami robiacich proletárov otrokmi“.
V. I. LENIN ďalej dokazuje, že vykorisťovaní a vykorisťujúci si nemôžu byť rovní a demokratický štát, ak sú v ňom vykorisťujúci, panujúci väčšine vykorisťovaných, bude len demokraciou pre vykorisťujúcich. Štát vykorisťovaných sa podľa V. I. LENINA musí radikálne odlišovať od takéhoto štátu tým, že je demokraciou pre vykorisťovaných a potláča vykorisťujúcich, a potlačenie triedy znamená vylúčenie z „demokracie“.
RKSMP nemá iný cieľ, ako dosiahnutie prevahy vykorisťovaných nad vykorisťujúcimi. Vylúčme z „demokracie“ buržoáznych poslancov ako zložku vykorisťujúcej triedy! V. I. LENIN dokazuje protirečivosť pojmu „rovnosť občanov pred zákonom“ a jeho využívanie predstaviteľmi buržoázie na potláčanie vykorisťovaných. Využime ho však aj my na dosiahnutie „demokracie“ pre vykorisťovaných, postavme aj my „naroveň“ buržoáziu a jej poslancov s vykorisťovanými, vedomí si toho, že „naroveň“ znamená len „naroveň“ pre vykorisťovaných!
Ako už bolo uvedené, popierať praktický význam idey rovnosti občanov v oblasti argumentácie a agitácie by bolo takticky nesprávne. Toto stanovisko sa opiera aj o skutočnosť, že V. I. LENIN v Štáte a revolúcii nijak nepopiera, naopak, priznáva dôležitosť „rovnosti“ ako agitačného hesla. Preto opätovne vyjadrujem súhlas s tvrdením, že proletár by mal žiadať postavenie buržoázneho poslanca, dávajúc podľa správnosti do úvodzoviek, „naroveň“ proletárovi. Za uvedenou požiadavkou sa však nesmie skrývať nič iné, ako zámer odstrániť výrobné vzťahy založené na vykorisťovaní nájomnej pracovej sily, aby bolo v ďalšom kroku možné dospieť k beztriednej spoločnosti!
Aj v období, kým v ZSSR definitívne nezvíťazil revizionizmus, bolo bežné opodstatnene dokazovať západným „demokraciám“, že nie sú „demokratické“ a že nezachovávajú „rovnosť občanov pred zákonom“, a to s plným vedomím, že rovnosť vykorisťovaných a vykorisťujúcich je chybne utvorený a v istom zmysle manipulatívny pojem. Podmienkou správneho používania je vedomie tejto skutočnosti, preto je nevyhnutné neustále pracovať s mládežou a vzdelávať ju, aby si aj ona bola vedomá správneho významu hesiel, ktoré s dobrým, avšak nie celkom uvedomeným cieľom používa.
Zhrnúc, analyzovaný pojem nie je vedecky správny, je však výborne použiteľný na odhaľovanie povahy nadvlády vykorisťujúcich. Jágrikovci zjednodušujú aj problematiku praktických rozmerov imunity na jazdu pod vplyvom alkoholu, zabúdajúc na nakradnuté miliardy Eur Jána SLOTU a ďalších kriminálnikov v NR SR. V situácii, keď robotnícka trieda začína pociťovať dôsledky nastupujúcej krízy slúžiacej na prehlbovanie nadvlády vykorisťujúcich nad vykorisťovanými a keď kriminánici v buržoáznom parlamente a ich komplici využívajú privilégium imunity na ďalšie zbedačovanie ľudových más, ťažko si možno predstaviť tak efektívny nástroj mobilizácie širokých vrstiev obyvateľstva, ako ostré poukazovanie na nedostatky „rovnosti občanov pred zákonom", rozumej "rovnosti" pre vykorisťujúcich.
Akceptujúc východisko, že zákony chránia vládnucu triedu, a teda že súčasné zákonodarstvo chráni vykorisťujúcich, je zrejmé, že Článok 78. Ústavy SR zakotvujúci imunitu je nástrojom nadvlády buržoázie nad proletariátom. Požiadavka na zrušenie imunity mimo buržoázneho parlamentu zreteľne odhaľuje falošnú povahu „rovnosti občanov pred zákonom“ a jej zneužívanie zo strany buržoázie, ktorej poslancov tento inštitút chráni. Podpora inštitútu poslaneckej imunity sa rovná podpore "rovnosti" pre vykorisťujúcich, ktorí používajú túto obdobu stredovekých triednych výsad v záujme nadvlády buržoázie nad proletariátom.
Príklad skutočnosti zo života Klementa GOTTWALDA, že ho v rokoch 1929 - 1938 chránila poslanecká imunita, predstavuje principiálne náhodný, aj keď pomerne častý fakt, že imunita poslanca buržoázneho parlamentu môže chrániť komunistov pri realizácii revolučnej činnosti. Pri širokej palete metód triedneho boja, má byť proletariát ochotný vymeniť propagandistický nástroj boja proti vykorisťovaniu za hmlistú vidinu možnosti využitia imunity komunistickými poslancami pri ich revolučnej činnosti mimo buržoázneho parlamentu?
V. JÁGRIK sa pýta na to, čo sa zmení, ak poslanec buržoázneho parlamentu nebude chránený imunitou. Samotným tým faktom nič, okrem toho, že isté skupiny vykorisťujúcich posilnia oproti iným skupinám vykorisťujúcich, že výkonná buržoázno-demokratická moc posilní oproti buržoázno-demokratickej zákonodarnej moci. Na fakty je však potrebné nazerať v ich vzájomnej spätosti a požiadavku na obmedzenie imunity je potrebné vnímať ako fakt, ktorého zmyslom je odhalenie povahy „rovnosti“ pre vykorisťujúcich a priblíženie k nastoleniu „rovnosti“ pre vykorisťovaných.
V prvom rade považujem za potrebné uviesť, že sa stotožňujem s ideologickými východiskami uvádzanými Jágrikovcami, a to že buržoázne zákony slúžia záujmom buržoázie tak, ako všetky zákony slúžia záujmom vládnucej vrstvy. Nestotožňujem sa však s nehistorickým ponímaním otázky idey rovnosti občanov pred zákonom, ktorú Jágrikovci nielen zavrhujú v zmysle jej rozporuplnosti a prekonanosti ML učením, ale ignorujú jej historickú úlohu (od zrušenia právnych privilégií vládnucej triedy po zrušenie tried prechodom cez diktatúru proletariátu k beztriednej spoločnosti) a s ňou súvisiaci argumentačný („rovnosť pred zákonom" zakladá argumentačnú oporu pri boji za požiadavku sociálnej rovnosti) a agitačný (idea rovnosti ako podstatný aspekt ML propagandy) význam.
Ako píše V. I. LENIN v Štáte a revolúcii, „demokracia znamená rovnosť. Je zrejmé, aký veľký význam má boj proletariátu za rovnosť a heslo rovnosti, ak jej rozumieť správne v zmysle odstránenia tried. Ale demokracia je len formálnou: hneď za uskutočnením rovnosti všetkých členov spoločnosti vo vzťahu k vlastníctvu výrobných prostriedkov, rovnosti práce, mzdy, pre ľudstvom vyvstáva otázka, že je potrebné ísť ďalej, od formálnej rovnosti k rovnosti faktickej, k realizácii pravidla „každý podľa svojich schopností, každý podľa svojich potrieb“. V. I. LENIN nijak nepopiera dôležitosť „rovnosti“ ako hesla, dokonca ju zdôrazňuje pred tým, ako popíše, čo je potrebné mať na zreteli pri jeho používaní.
Jágikovci v argumentácii vychádzajú zo známych postojov klasikov ML, predovšetkým V. I. LENINA. Mierne ma udivilo, že neuviedli citáciu im iste dobre známej pasáže zachytávajúcej postoj V. I. LENINA k otázke „rovnosti občanov pre zákonom“. V. I. LENIN v stati „Proletárska revolúcia a renegát KAUTSKÝ“ píše: „Vezmite si zákony súčasných štátov, ich riadenie, vezmite si slobodu zhromažďovania a tlače, vezmite si „rovnosť občanov pre zákonom“, a uvidíte čestnému a uvedomelému pracujúcemu na každom kroku známu pretvárku buržoáznej demokracie. Neexistuje žiaden demokratický štát, v ktorom nie sú diery alebo klauzuly v ústavách, zabezpečujúcich pre buržoáziu možnosť nasadiť proti robotníkom vojská, vyhlásenie mimoriadneho stavu a pod. v prípade „narušovania poriadku“, t.j. v prípade narušenia otrockého postavenia zo strany vykorisťovanej triedy.... Na každom kroku sa v buržoáznom štáte stretávajú masy s kričiacim rozporom medzi formálnou rovnosťou, ktorú vyhlasuje „demokracia“ kapitalistov, s tisíckami faktických obmedzení a machináciami robiacich proletárov otrokmi“.
V. I. LENIN ďalej dokazuje, že vykorisťovaní a vykorisťujúci si nemôžu byť rovní a demokratický štát, ak sú v ňom vykorisťujúci, panujúci väčšine vykorisťovaných, bude len demokraciou pre vykorisťujúcich. Štát vykorisťovaných sa podľa V. I. LENINA musí radikálne odlišovať od takéhoto štátu tým, že je demokraciou pre vykorisťovaných a potláča vykorisťujúcich, a potlačenie triedy znamená vylúčenie z „demokracie“.
RKSMP nemá iný cieľ, ako dosiahnutie prevahy vykorisťovaných nad vykorisťujúcimi. Vylúčme z „demokracie“ buržoáznych poslancov ako zložku vykorisťujúcej triedy! V. I. LENIN dokazuje protirečivosť pojmu „rovnosť občanov pred zákonom“ a jeho využívanie predstaviteľmi buržoázie na potláčanie vykorisťovaných. Využime ho však aj my na dosiahnutie „demokracie“ pre vykorisťovaných, postavme aj my „naroveň“ buržoáziu a jej poslancov s vykorisťovanými, vedomí si toho, že „naroveň“ znamená len „naroveň“ pre vykorisťovaných!
Ako už bolo uvedené, popierať praktický význam idey rovnosti občanov v oblasti argumentácie a agitácie by bolo takticky nesprávne. Toto stanovisko sa opiera aj o skutočnosť, že V. I. LENIN v Štáte a revolúcii nijak nepopiera, naopak, priznáva dôležitosť „rovnosti“ ako agitačného hesla. Preto opätovne vyjadrujem súhlas s tvrdením, že proletár by mal žiadať postavenie buržoázneho poslanca, dávajúc podľa správnosti do úvodzoviek, „naroveň“ proletárovi. Za uvedenou požiadavkou sa však nesmie skrývať nič iné, ako zámer odstrániť výrobné vzťahy založené na vykorisťovaní nájomnej pracovej sily, aby bolo v ďalšom kroku možné dospieť k beztriednej spoločnosti!
Aj v období, kým v ZSSR definitívne nezvíťazil revizionizmus, bolo bežné opodstatnene dokazovať západným „demokraciám“, že nie sú „demokratické“ a že nezachovávajú „rovnosť občanov pred zákonom“, a to s plným vedomím, že rovnosť vykorisťovaných a vykorisťujúcich je chybne utvorený a v istom zmysle manipulatívny pojem. Podmienkou správneho používania je vedomie tejto skutočnosti, preto je nevyhnutné neustále pracovať s mládežou a vzdelávať ju, aby si aj ona bola vedomá správneho významu hesiel, ktoré s dobrým, avšak nie celkom uvedomeným cieľom používa.
Zhrnúc, analyzovaný pojem nie je vedecky správny, je však výborne použiteľný na odhaľovanie povahy nadvlády vykorisťujúcich. Jágrikovci zjednodušujú aj problematiku praktických rozmerov imunity na jazdu pod vplyvom alkoholu, zabúdajúc na nakradnuté miliardy Eur Jána SLOTU a ďalších kriminálnikov v NR SR. V situácii, keď robotnícka trieda začína pociťovať dôsledky nastupujúcej krízy slúžiacej na prehlbovanie nadvlády vykorisťujúcich nad vykorisťovanými a keď kriminánici v buržoáznom parlamente a ich komplici využívajú privilégium imunity na ďalšie zbedačovanie ľudových más, ťažko si možno predstaviť tak efektívny nástroj mobilizácie širokých vrstiev obyvateľstva, ako ostré poukazovanie na nedostatky „rovnosti občanov pred zákonom", rozumej "rovnosti" pre vykorisťujúcich.
Akceptujúc východisko, že zákony chránia vládnucu triedu, a teda že súčasné zákonodarstvo chráni vykorisťujúcich, je zrejmé, že Článok 78. Ústavy SR zakotvujúci imunitu je nástrojom nadvlády buržoázie nad proletariátom. Požiadavka na zrušenie imunity mimo buržoázneho parlamentu zreteľne odhaľuje falošnú povahu „rovnosti občanov pred zákonom“ a jej zneužívanie zo strany buržoázie, ktorej poslancov tento inštitút chráni. Podpora inštitútu poslaneckej imunity sa rovná podpore "rovnosti" pre vykorisťujúcich, ktorí používajú túto obdobu stredovekých triednych výsad v záujme nadvlády buržoázie nad proletariátom.
Príklad skutočnosti zo života Klementa GOTTWALDA, že ho v rokoch 1929 - 1938 chránila poslanecká imunita, predstavuje principiálne náhodný, aj keď pomerne častý fakt, že imunita poslanca buržoázneho parlamentu môže chrániť komunistov pri realizácii revolučnej činnosti. Pri širokej palete metód triedneho boja, má byť proletariát ochotný vymeniť propagandistický nástroj boja proti vykorisťovaniu za hmlistú vidinu možnosti využitia imunity komunistickými poslancami pri ich revolučnej činnosti mimo buržoázneho parlamentu?
V. JÁGRIK sa pýta na to, čo sa zmení, ak poslanec buržoázneho parlamentu nebude chránený imunitou. Samotným tým faktom nič, okrem toho, že isté skupiny vykorisťujúcich posilnia oproti iným skupinám vykorisťujúcich, že výkonná buržoázno-demokratická moc posilní oproti buržoázno-demokratickej zákonodarnej moci. Na fakty je však potrebné nazerať v ich vzájomnej spätosti a požiadavku na obmedzenie imunity je potrebné vnímať ako fakt, ktorého zmyslom je odhalenie povahy „rovnosti“ pre vykorisťujúcich a priblíženie k nastoleniu „rovnosti“ pre vykorisťovaných.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára