Dve výročia

Dnes, 25. februára 2011, pripomíname si dve výročia: jedno radostné a jedno smutné. Pred 63 rokmi, 25. februára 1948, bolo dosiahnuté Februárové víťazstvo pracujúceho ľudu nad buržoáziou a reakciou, ktoré znamenalo československú obdobu socialistickej revolúcie, zrod ľudovodemokratického zriadenia a začiatok budovania socializmu v našej československej vlasti. Dňa 25. februára 1948 prijal demisiu vlády prezident buržoáznej Československej republiky prezident Eduard BENEŠ a vyjadril súhlas s doplnením vlády podľa návrhu Klementa GOTTWALDA, neskoršieho prvého československého robotníckeho prezidenta. Demonštrujúce masy pracujúceho ľudu zhromaždené na Václavskom námestí v PRAHE prijali túto správu s búrlivým nadšením. Pre nás, súčasných revolučných komunistov, tento sviatok znamená nielen radostnú spomienku, ale (aj vo vzťahu k druhému anticipovanému výročiu) nám pripomína fakt, pomenovaný v článku s. GAĽU tvrdením, že na rozdiel od buržoáznej revolúcie, v prípade tej socialistickej sa revolúcia v okamihu uchopenia moci proletariátom "v skutočnosti ešte len začína a triedny boj vstupuje do svojej najkomplikovanejšej fázy".

Vyššie citované slová dopĺňame o konštatovanie, že nastolením diktatúry proletariátu triedny boj vstupuje nielen do svojej najkomlikovanejšej, ale aj najostrejšej a predovšetkým naďalej sa zostrujúcej fázy. J. V. STALINOM rozvinutá téza o zostrujúcom sa triednom boji v období výstavby socializmu sa opiera o teóriou i praxou potvrdenú skutočnosť, že po tom, ako je buržoázia zbavená kontroly nad výrobnými prostriedkami a štátnym aparátom, čoraz väčšmi sa zo svojich útočísk v kapitalistických štátoch a prostredníctvom svojich platených agentov a záškodníkov pracujúcich proti socialistickým či ľudovodemokratickým zriadeniam spriatelených krajín usiluje o zvrátenie pre ňu nepriaznivého stavu a o opätovné nadobudnutie moci nad tým, čo stratila a čo právom nadobudol proletariát. A o to viac musia socialistické sily vyvíjať protiopatrenia a všemožnými silami, všemožnými prostriedkami triedneho boja, krvavými i nekrvavými, násilnými i nenásilnými, brániť svoju proletársku moc proti zákerným metódam a prostriedkom boja triedneho nepriateľa a dôsledne likvidovať všetky náznaky jeho možného zosilnenia.

Nie je divu, že bola téza o zostrujúcom sa triednom boji v epoche budovania socializmu, prednesená J. V. STALINOM už v roku 1929, podrobená kritike na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Podľa stúpencov jeho záverov, táto "pseudoteória fakticky slúžila k ospravedlneniu nezmyselných a zbytočných represií v období kultu osobnosti, ktoré postihli najlepšie kádre komunistických strán" (Stručný filosofický slovník. PRAHA : Svoboda 1966, s. 463). A práve fakt, že k tomuto hanebnému zjazdu vôbec došlo, potvrdzuje tézu o zostrujúcom sa triednom boji azda najväčšmi. Skutočnosť, že bol s. J. V. STALIN dňa 1.3.1953 zavraždený v dôsledku sprisahania traviča L. P. BERIJU s komplicami N. S. CHRUŠČOVOM a G. M. MALENKOVOM, podčiarkuje fakt, že triedny boj po nastolení diktatúry neutícha, ale pokračuje, zostrujúc sa a silnejúc do nevídaných rozmerov. Ako lepšie možno preukázať platnosť tézy, že sa po nastolení diktatúry proletariátu buržoázia pokúša čoraz zákernejšími prostriedkami o opätovné uchopenie moci, ako tým, že bol J. V. STALIN zavraždený, čím sa začala reštaurácia kapitalizmu postupným, 36 rokov trvajúcim vracaním moci do rúk buržoázie? Ako lepšie preukázať platnosť poučky o zostrujúcom sa triednom boji ako tým, že bola táto téza po STALINOVEJ smrti sústavne vyvracaná a označovaná za prostriedok údajných zločinov proti "najlepším kádrom komunistických strán", rozumej buržoáznym nacionalistom a agentom kapitalistického Západu?

Druhé spomínané výročie je výročím hanebného XX. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, počas konania ktorého dňa 25. februára 1956 predniesol Nikita Sergejevič CHRUŠČOV svoj zločinný prejav "O kulte osobnosti a jeho následkoch". Od prednesenia prejavu triedny boj proletariátu proti buržoázii vedený prostredníctvom komunistických strán a vlád krajín socialistického spoločenstva skutočne utíchal, zákonite však neustával boj buržoáznej reakcie vedený prostredníctvom vonkajšieho a vnútorného nepriateľa štátov svetovej socialistickej sústavy. N. S. CHRUŠČOV na XXII. Komunistickej strany Sovietskeho zväzu konanom v roku 1961 vystúpil s tézou, že bola trieda vykorisťovateľov definitívne porazená, čím sa mala skončiť éra diktatúry proletariátu a začať éra všeľudového štátu, ktorá je v zmysle marxisticko-leninskej teórie predstupňom ku komunistickej spoločnosti. V skutočnosti bolo zmiernenie triedneho boja predstupňom nie ku komunistickej spoločnosti, ale k reštaurácii kapitalizmu, o ktorý sa zasadili zradcovia proletariátu, ktorí sa v roku 1953 nevedeli dočkať prevzatia moci v ZSSR, a ktorí by v prípade, že by o ich zámeroch disponoval J. V. STALIN vierohodnými informáciami, boli v správnu dobu zlikvidovaní v rámci realizácie v teórii i praxi overenej tézy o zostrujúcom sa triednom boji.

Slovami znamenitého teoretického príspevku "O úloze revizionismu" zverejneného v časopise Rudá fronta:

Pokud (...) STALINOVA teze o zostřování třídního boje není správná, potom nejsou vůbec správné či zásadně pokrokové ani revoluční principy, vlastní marxismu-leninismu, není správné provádět socialistickou revoluci, rozbíjet buržoasní státní mašinérii, nastolovat diktaturu proletariátu a odhalovat její vnitřní škůdce (třebas komunisticky maskované), je správné se jen tiše a úslužně podřídit státním a strukturním mantinelům kapitalistického režimu a jeho podvodné, „reformní“, „pluralitní demokracie“, přičemž pravdu mají revizionisté a jejich špinavé služby tolik potřebující buržoasie. Pokud však chceme stále zůstat věrni pozicím i právům vykořisťovaných a následně mít právo nazývat se skutečnou avantgardou důsledného a zásadového protikapitalistického boje, chceme-li neochvějně, obětavě, bez zrádné podlézavosti a opravdově bojovat za skutečné zájmy lidové většiny a konečné cíle uvědomělého proletářského hnutí, jsme povinni hluboce a zásadně přehodnotit celou STALINOVU epochu, přijmout jeho tezi o pokračujícím zostřování třídního boje a vyvodit nové teoretické i praktické důsledky a závěry z takové analýzy.

Druhé v úvode článku spomínané výročie, 55. rok od CHRUŠČOVOVHO prejavu predneseného dňa 25. februára 1956 na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, nech je nám teda mementom, aby sme sa po opätovnom víťazstve v socialistickej revolúcii nebáli dôsledne uplatňovať všetky prostriedky potláčania vykorisťovateľských tried, s poznatkom, že zmierňovanie triedneho boja zo strany proletárskej moci neznamená nič iné, než reštauráciu kapitalizmu, a že jedine zostrovanie boja proti buržoázii je adekvátnou odpoveďou na jej silnejúce úsilie obnoviť jej nadvládu nad pracujúcou triedou. Len cez prijatie a praktické rozvinutie poučky o zostrujúcom sa triednom boji v epoche budovania socializmu vedie cesta k spoločnosti bez tried vykorisťovateľov a vykorisťovaných, ku komunizmu!