S pánom KALINOM o nacionalizme v ruskej komunistickej strane

S KSS-károm, v MOSKVE žijúcim pánom Štefanom KALINOM sme už o nacionalizmus v ním propagovanej KPRF (Komunistickej strane Ruskej federácie) zakopli neraz. Prvýkrát zrejme dňa 27. novembra 2011, keď sme na zverejnenie videozáznamu vystúpenia ruského poslanca za KPRF Viktora Ivanoviča IĽJUCHINA v súvislosti s hanebnou deklaráciou ruskej Dumy, podľa ktorej J. V. STALIN osobne nariadil katynský masaker, vyjadrili nasledujúci názor:

Čo sa rekonštrukcie historických udalosti týka, nemožno s vystúpením Viktora Ivanoviča IĽUCHINA nesúhlasiť. V danej otázke by malo byť celé robotnícke hnutie jednotné. Čo sa ale týka ideologických východísk hodnotenia danej rekonštrukcie, marxisti-leninovci musia byť veľmi zdržanliví. Viktorovi Ivanovičovi prekáža nie triedne pozadie víťazstva tejto historickej lži, ale jeho protiruský charakter. Kritizuje škody, ktoré toto rozhodnutie spôsobí ruskému národu (!), absolútne ignorujúc triedny, protiproletársky základ danej skutočnosti. Tvrdí, že ruský národ nútia uznať, že je vinný vo všetkom či dokonca ospravedlňovať sa za to, že porazil fašizmus, akoby sme za porážku fašizmu vďačili predovšetkým ruskému národu (vrátane jeho buržoázie), nie sovietskemu ľudu. Podobne sa vyjadruje aj ďalší predstaviteľ KPRF Anatolij Jevgeňjevič LOKOŤ, ktorý kritizuje v prvom rade to, že má uznesenie Štátnej Dumy RF charakter aktu národného (национального) poníženia, nie povahu víťazstva buržoáznej propagandy. Vyjadrenia Gennadija Andrejeviča ZJUGANOVA radšej ani nespomínať... Je očividné, že KSRF bod vedením tohto človeka a jeho "vlasteneckej", t.j. nacionalistickej frakcie zjuganovcov, už dávno opustila triedny pohľad na spoločnosť či proletársky internacionalizmus a priklonila sa k svojskej verzii sociálfašizmu. Aj forma kritiky diskutovaného uznesenia Štátnej Dumy RF, ku ktorej sa vo vyššie uvedenom zmysle musíme všetci pridať, nasvedčuje, že musíme zároveň sústavne upozorňovať na nekomunistické a neproletárske ideologické stanoviská tejto strany.

Pán KALINA vtedy na našu poznámku priamo nereagoval (nebola mu ani priamo adresovaná), pripojil však odkaz na znenie listu poslanca IĽJUCHINA predsedovi strany ZJUGANOVOVI. Do priamej polemiky ohľadom nacionalizmu v KPRF sme sa s ním dostali dňa 21. februára 2011, keď na svoju plochu na Facebooku propagoval nasledujúce video na stránke Televízie KPRF. Ide o video s názvom "СТАЛИН - имя штурмовое!" (STALIN je meno úderné!) od nacionalisticko-"komunistického" speváka Alexandra Anatoľjeviča CHARČIKOVA:

Po vypočutí piesne sme si nemohli odpustiť reakciu na jej text, v ktorom sa vyskytujú tvrdenia ako "С ним Россия Русская земля" (S ním je Rusko ruskou zemou) či "Сталин - это наше, корневое" (STALIN - to je to, čo tvorí naše korene), pričom sme vyjadrili názor, že aj v tejto piesni CHARČIKOV prejavil svoje nacionalistické postoje. Dodali sme, že nijak neudivuje, že sa s nimi stotožnila KPRF, vedená ďalším nacionalistom ZJUGANOVOM. Pripojili sme odkaz na článok k tvorbe CHARČIKOVA a k jej stúpencom v KPRF.

Pán KALINA zareagoval tvrdením, že treba rozlišovať patriotizmus od nacionalizmu s tým, že pokiaľ ide o ZJUGANOVA, ten je každopádne patriot t.j. vlastenec a ako každý presvedčený komunista bojuje proti akýmkoľvek prejavom nacionalizmu, vrátane ruského. S cieľom dokázať zjavný opak sme uviedli, že za to, že so svojím "patriotickým" krídlom KPRF často zastáva nacionalistické pozície, bol ZJUGANOV neraz kritizovaný nielen organizáciami ako RKRP-RPK, VKPB, RKSM(b), AKM, ROTFRONT, ale za kolaboráciu s národnými boľševikmi bol dokonca kritizovaný veteránmi Veľkej vlasteneckej vojny, čo sme doložili zodpovedajúcim linkom. K CHARČIKOVOVMU, KPRF osvojenému klipu sme uviedli, že nijak neudivuje, že sa v ňom objavuje ikona s. STALINA s tzv. svätou MATRONOU súbežne s textom "Божий бич и божья благодать" (Boží bič a milosť) a pripojili sme citát z vyššie uvedeného článku o jeho tvorbe: "O čom sníva CHARČIKOV? O robotníckej revolúcii? Ó, nie! Je zástancom impérie ("Nech pred nami hrdo vlaje ruská ríšska zástava"), panslavistom ("Bratia-Slovania, napriek zmätku vyvinieme úsilie", Bratia Slovania), klerikálom ("Nad pravoslávím vidí meč, ale Sanhedrin nad Ruskom nebude", Óda impérii) (...). Stručne, ruským fašistom".

Dodali sme, že ide presne o myšlienky a city, ktoré šíri "patriotická" zjuganovská KPRF. Následne sme dodali ďalšie tri napochytro vybrané odkazy na články, v ktorých je ZJUGANOV právom označovaný za nacionalistu: 1, 2, 3. Námatkovo, v poslednom článku sa uvádza: "ZJUGANOV uvádza presné štatistické údaje u vymieraní obyvateľstva v RF a o masovom predaji detí zo detských domovov za hranice: "Úderným tempom pokračujú vo vymieraní takmer všetky regióny Ruska. Za 10 rokov krajina stratila takmer 10 miliónov ľudí, z toho viac než 9 miliónov Rusov" (tu nacionalista ZJUGANOV ako obyčajne naráža na to, akoby sa Rusom žilo horšie, ako druhým národom RF, aj keď ide jednoducho o to, že Rusi tvoria v RF absolútnu väčšinu)". Atď, kto ovláda ruský jazyk, nech číta...

Pán KALINA reagoval tvrdením, že je zaujímavé, že keď Francúzi, Švajčiari, Nemci, Židia zdôrazňujú svoje vlastenectvo, nehovoriac už o Američanoch, "ktory sa mozu posrat pri kazdodennom vztycovani americkej vlajky", každý to berie normálne. Dodal, že keď Rusi prejavujú svoje vlastenectvo, na Západe a liberálne kruhy v Rusku hneď začínajú robiť pokrik. Zdôraznil, že "samozrejme, ze su aj extremy - napr. nacboli,ale kde nie su" a vyzval k tomu, aby sme si urobili najprv poriadok vo vlastnej kuchyni s Kotlebom a SNS, aby sme mohli posudzovať iných.

Odpovedali sme, že zo strany pána KALINU ide o typickú nacionalistickú rétoriku, pričom si môže podať ruky s Jánom SLOTOM. Uviedli sme, že nie je reč o tom, že by bol ideologicky prijateľný nacionalizmus iných národov s výnimkou nacionalizmu v rámci národooslobodzovacieho boja podrobených národov, ale o absolútnu neprijateľnosť buržoázneho nacionalizmu. Nejde o to, že je nacionalizmus objektom selektívnej kritiky liberálov, ktorí si ho všímajú u niektorých národov a u iných nie, ale o to, že je ZJUGANOVOV nacionalizmus objektom oprávnenej kritiky marxistov-leninovcov z rôznych komunistických organizácií.

Tvrdenie o ZJUGANOVOVOM nacionalizme sme doplnili o citát z knihy Viktora ANPILOVA: "Ak by ZJUGANOV skutočne myslel na rozšírenie sociálnej bázy KOMUNISTICKEJ strany, stačilo by mu obracať sa k citu SOVIETSKEHO patriotizmu, ktorý nestratili desiatky miliónov ľudí. No učinený sociál-nacionalista ZJUGANOV si SOVIETSKY PATRIOTIZMUS nevšíma, nevšíma si prirodzených spojencov v komunistickom hnutí v Rusku, od ktorým možno podľa jeho slov čakať len "samé zmätky a zvady". Pripojili sme v knihe uvádzaný citát z Politickej správy ÚV KPRF VII. zjazdu KPRF, z referátu predsedu KPRF ZJUGANOVA predneseného dňa 2. decembra 2000: “И сегодня в России есть искренние патриоты, облекающие свое чувство в монархические, националистические, либерально буржуазные и иные, нередко антикоммунистические, формы. Что же, отталкивать их по этой причине? Нет, это было бы политическим недомыслием” (preklad pozri v poslednom odseku článku).

Pán KALINA vyjadril nádej, že RKS uznáva proletársky internacionalizmus, ktorý je podľa jeho mienky "hlavny v politike KPRF" a spýtal sa, či je pre nás tiež prejavom buržoázneho nacionalizmu. Odvetili sme, že sme si nevšimli, že by bol proletársky internacionalizmus v politike KPRF tým hlavným a že ak má pán KALINA rozvinutú schopnosť porozumenia písanému textu, iste pochopil, že práve to je predmetom našej kritiky smerom k tejto strane. Dodali sme, že ZJUGANOV permanentne vytyčuje líniu KPRF nie ako triednu, ale ako "patriotickú", pričom to, čo rozumie pod patriotizmom, jasne ukázal v referáte zo dňa 2. decembra 2000.

Pán KALINA sa však opätovne postavil na ZJUGANOVOVU obhajobu: "Existuju take pojmy ako je strategia a taktika!". Odpovedali sme, že naopak existujú aj také pojmy, ako oportunizmus a nacionalizmus. Pán KALINA vyjadril s našimi slovami súlas, dodal však, že oportunizmus býva nielen pravicový, ale aj ľavicový "t.j. ultraľavicové sektárstvo" a odkázal na stať V. I. LENINA "Detská nemoc ľavičiarstva", čím sa zrejme snažil reagovať na povahu našich stanovísk. Odpoveď, ktorú sme mu dali, zvýrazňujeme kurzívou v poslednom odseku nášho článku, pričom vyjadrujeme údiv nad rozporom v slovách tohto pána, ktorý raz tvrdí, že ZJUGANOV "ako kazdy presvedceny komunista bojuje proti akymkolvek prejavom nacionalizmu, vratane ruskeho" a raz obhajuje jeho podporu ruskému nacionalizmu domnelou politickou taktikou:

Nezriedka sa oportunisti usilujú pod pojem taktika ukryť to, čo je bezbrehým oportunizmom. Slovami Karla MARXA, "ak použijem na dobrý cieľ zlé prostriedky, prestáva byť cieľ dobrý". Nech všetci vidia, čo pán KALINA považuje za ultraľavicové sektárstvo: považuje zaň to, že označujeme za oportunistický a nacionalistický nasledujúci ZJUGANOVOV výrok: "A dnes sú v Rusku úprimní vlastenci, vyjadrujúci svoj cit monarchistickými, nacionalistickými, liberálno-buržoáznymi a inými, často antikomunistickými formami. A čo, máme ich z tohto dôvodu odstrkovať? Nie, to by bolo politicky nedôvtipné". Myslíme, že úprimnejšieho vyznania z oportunizmu sme sa od pána KALINU nemohli dočkať, a nielen oportunizmu. Pán KALINA totiž súhlasí s výrokom, v rámci ktorého sa nacionalizmus, monarchizmus či antikomunizmus vydávajú za prejavy, formy "úprimného vlastenectva"! Čo dodať? Netreba asi dodávať nič...