Verejné priznanie alias smrť nevinného človeka z pohľadu obyčajného buržuja

Ako nás po udelení medaile Za odvahu a statočnosť pri ochrane myšlienok komunizmu in memoriam upozornila vnučka nebohého s. Zoltána SLOVÁKA, dňa 20. januára 2010 uviedol Igor MATOVIČ v diskusnom príspevku k článku na stránke www.dolezite.sk nasledovné:

"píšeš o nejakom Slovákovi Zoltánovi, hoci nevieš, že to bol ortodoxný komunista, ktorému som len napísal názor, že takým ako on sme mali zobrať občianky a poslať ich expresom do Kórei - potom mi dva dni mailoval oplzlé maily, ja som na to nereagoval a po takom vyčerpaní logicky pri kompe zomrel. ... a ty chumaj ma ideš vešať na kandeláber ;)"

Nepovažujeme v túto chvíľu za najväčšmi podstatný fakt, že celá mailová komunikácia s. SLOVÁKA s Igorom MATOVIČOM pozostávala z jedného mailu s jedným dodatkom zo strany s. SLOVÁKA a z reakcie Igora MATOVIČA, a teda že tvrdenie, že s. SLOVÁK "dva dni mailoval oplzlé maily" a pán MATOVIČ na to nereagoval, je lživé. Kto sa chce o klamlivosti predmetného tvrdenia presvedčiť, môže si prečítať komunikáciu s. SLOVÁKA s týmto pánom zo screenshotu, ktorý vyhotovila deň po smrti svojho deduška pohotová vnučka Silvia.

Najpodstatnejším je pre nás chrapúňsky spôsob, akým sa pán poslanec MATOVIČ vyviňuje zo zodpovednosti za náhle úmrtie s. SLOVÁKA. Myšlienkový postup Igora MATOVIČA možno azda najlepšie charakterizovať jeho presvedčením, že komunisti nemajú mať žiadne ľudské a občianske práva a že ich smrť nie je hodná ľútosti, lež pobavenia. "Čo sa rozčuľuješ? Veď to bol len komunista!": hlása názor Igora MATOVIČA. Už v komunikácii so s. SLOVÁKOM z dňa 26. novembra 2009 pán MATOVIČ uviedol, že sa nemá tváriť „ako nejaký občan“ či "obyčajný človek", nakoľko je komunista, ktorému mali "zobrať po revolúcii občianky a poslať do tých vami zbožňovaných gulagov do Kórei". Očakávali by sme, že ide len o silácke reči, a že by Igor MATOVIČ netrval na svojom presvedčení o nižšej hodnote života komunistu, pokiaľ by bol konfrontovaný s realitou ľudských osudov dotknutých osôb. Ukazuje sa však, že mal s. SLOVÁK pravdu, keď ho tak rozrušil obsah MATOVIČOVÝCH slov: vedel, že to ten človek myslí vážne. A o tom, že to tak bolo, mali jeho blízki možnosť presvedčiť sa až po jeho tragickej smrti.

Reagovať na informáciu o privodení smrti nevinnému človeku cynickým výsmechom adresovaným smútiacemu pozostalému, to môže azda len citový mrzák. Rovnako výhradne človek s uvedenou charakteristikou môže jeho plačúcu vnučku, ktorá len krátko predtým našla nehybné telo svojho starého otca, nazvať "debilnou kravou" a ironizovať pomenovanie nebohého výrazom "deduško". Navyše vo vyššie citovaných slovách z dňa 20. januára 2010 Igor MATOVIČ priamo priznal kauzálnu súvislosť medzi jeho korešpondenciou a úmrtím s. SLOVÁKA a svoj emočný postoj k danej udalosti vyjadril zosmiešňovaním osoby zosnulého založeným na lži a tzv. smileíkom umiestneným na konci príslušnej pasáže diskusného príspevku. Verejné priznanie Igora MATOVIČA z príčinnej spätosti jeho slov so smrťou s. SLOVÁKA a ním prezentovaný pohľad na smrť komunistu ho dokonale usvedčujú z toho, že je duševným kriplom a antikomunistom najhrubšieho zrna.

Revolučná komunistická strana (RKS) už 29. novembra 2009 vyzvala proletariát, aby kriticky sledoval aktivity buržoáznych vykorisťovateľov GLOZNEKA a MATOVIČA a aby nepodľahol lacnej propagande reakčných síl. Dnes sa obracia ku všetkým pokrokovým silám spoločnosti, aby šírili pravdu o osobe Igora MATOVIČA a o jeho postojoch k hodnote života komunistu. RKS zároveň uvíta akékoľvek neverejné informácie k osobe menovaného, ktoré pomôžu aktivitám vedúcim jeho politickej likvidácii.