sobota 29. októbra 2011

Čo spôsobilo pád socializmu v XX. storočí?

V nadväznosti na mailovú komunikáciu s našim súdruhom odpovedáme na otázku, aké sú podľa mienky RKS príčiny pádu socializmu na konci XX. storočia. Odpoveď na túto otázku pripravila novo vymenovaná vedúca odboru ideológie a propagandy RKS súdružka Elena SLAVAKOVÁ.

Neustále sa stretávame s otázkou, prečo padol socializmus a prečo tu máme opäť kapitalizmus. Je to otázka, na ktorú musí odpovedať každý, kto chce opäť zvíťaziť v socialistickej revolúcii. Maloburžoázna KSS napríklad v tejto súvislosti nedokázala uskutočniť sebareflexiu ani kritickú analýzu. A to ani v náznaku. Napriek tomu, že ju od nej očakávali mnohí ľudia, ktorí túžia po systémovej zmene a preto sa orientovali na túto stranu.


Asi nikoho neprekvapí, ak začnem odpoveď, o ktorú ma požiadal súdruh PIVOŇKA, nasledovne. Každý si asi vie predstaviť, že ak proletariát vedie do víťazných bojov neochvejný vodca, ktorého zavraždia a štátnou doktrínou ho vyhlásia za samovládcu a tyrana, spôsobí to proletariátu fatálnu ranu. CHRUŠČOVOVA kritika súdruha STALINA na XX. zjazde mala presne taký efekt. Jej výsledkom bola, mierne povedané, výrazná demotivácia.

Otázkam zostrovania triedneho boja sme sa už venovali v článku „Dve výročia“. Ten je pri hľadaní odpovede na otázku v nadpise článku bytostne aktuálny. Na pripomenutie problematiky niekoľko citácií z diela súdruha STALINA (podľa STALIN, J. V. : Otázky leninizmu. BRATISLAVA : PRAVDA 1951). „Diktatúra proletariátu je najostrejšou formou triedneho boja“ – dozvedáme sa (tamtiež, s. 238). LENIN na rozdiel od BUCHARINA „učí, že triedy môžu byť úplne odstránené iba urputným triednym bojom, ktorý sa stáva za diktatúry proletariátu ešte urputnejším ako pred diktatúrou proletariátu“ (tamtiež, s. 239). „Odstránenie tried zmierňovaním triedneho boja a vrastaním kapitalistov do socializmu“ – taká je podľa súdruha STALINA formula BUCHARINA (tamtiež, s. 240), pravicového zradcu, špióna a sprisahanca proti štátu robotníkov a roľníkov.

Otázku zostrovania triedneho boja v socialistickej spoločnosti súdruh STALIN charakterizuje takto: „Ide o to, že socializmus úspešne útočí proti kapitalistickým živlom, že socializmus rastie rýchlejšie ako kapitalistické živly, že špecifická váha kapitalistických živlov klesá, a práve preto, že špecifická váha kapitalistických živlov klesá, vetria kapitalistické živly nebezpečenstvo a zosilňujú svoj odpor. A zosilniť odpor môžu dosiaľ nielen preto, že ich podporuje svetový kapitalizmus, ale aj preto, že – napriek poklesu ich špecifickej váhy, napriek tomu, že v porovnaní zo vzrastom socializmu ich pomerný rast klesá – absolútne kapitalistické živly predsa len rastú, a to im do istej miery predsa len umožňuje zhromažďovať sily, aby sa stavali na odpor vzrastu socializmu“ (tamtiež, s. 241).

Predstavme si situáciu, že kapitalistické živly zosilňujú svoj odpor voči socializmu a na ich prekonanie je nutné zostriť triedny boj. A za týchto podmienok zavraždia vodcu proletariátu a jeho vrahovia na XXII. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu vyhlásia, že v ZSSR už nie je diktatúra proletariátu, ale že sa zakončila jeho transformácia na všeľudový štát. A že teda utícha triedny boj, keďže bol triedny nepriateľ (ktorý v skutočnosti naďalej zosilňuje svoj odpor) definitívne porazený. A že o dvadsať rokov bude obyvateľstvo krajín svetovej socialistickej sústavy žiť v komunizme, spoločnosti bez tried.

Ak bolo historickou zásluhou MARXA a ENGELSA, že komunizmus pretvorili z utopickej viery na vedecké učenie, LENINA a STALINA, že toto učenie teoreticky rozvinuli a prakticky uskutočnili, zásluhou CHRUŠČOVA bolo, že komunizmus premenil naspäť na utópiu a objekt posmeškov. Proletári nielenže videli, že žiaden všeľudový štát nie je na programe dňa a teda stratil vieru vo vybudovanie komunizmu. Zmierňovanie triedneho boja zároveň viedlo k víťazstvu nepriateľa, ktorý sa neúprosne chopil svojej príležitosti a zosilnil svoj odpor na maximum.

Ďalšie príčiny dočasného neúspechu socializmu spočívajú spočívajú v „nomenklatúrno-vykorisťovateľskej“ politike CHRUŠČOVA, ktorý chaoticky vnášal kapitalistické prvky do sovietskeho hospodárstva. V dôsledku toho sa v 60. rokoch rapídne znížil hospodársky rast ZSSR oproti porovnateľným predvojnovým rokom. CHRUŠČOV si dal za cieľ za každú cenu dohnať USA v poľnohospodárskej produkcii, čo viedlo ku krádežiam dobytku, zabíjaniu nedorastených kusov, k hospodársky neefektívnemu výkupu dobytku zo susedných oblastí, aby sa splnil vytýčený plán. Bežnou praxou CHRUŠČOVA pritom boli požiadavky, aby plán trojnásobne prekračoval dovtedajšiu produkciu, čo často nebolo ani možné splniť.

Aký mala táto politika efekt? Proletárovi bolo jedno, či drie na buržuja, alebo na novovytvorenú triedu „červenej buržoázie“ či „nomenklatúrnych vykorisťovateľov“. To sa zákonite odrazilo na efektivite práce, ktorú sa CHRUŠČOV usilovať direktívne zvýšiť. Raz ale darmo, zatiaľ čo súdruh STALIN dokázal nadchnúť pracujúce masy k nevídanej produktivite (spomeňme si 30. roky XX. str. v ZSSR či povojnové budovateľské nadšenie u nás), CHRUŠČOV svojou politikou dokázal presný opak. Tvrdil, že ak ZSSR v danom smere nedoženie Západ, je zbytočné nadchýnať ľudí pre ideu komunizmu. Pritom sám dokázal masy iba znechutiť protiproletárskou diktatúrou straníckej byrokracie a obrať ich o víziu vybudovania beztriednej spoločnosti.

CHRUŠČOV sa preslávil najmä jeho mániou v pestovaní kukurice. To bol spôsob, v ktorom videl jedinú šancu, ako riešiť hospodárske problémy ZSSR. Nariaďoval pestovať kukuricu na všetkej úrodnej pôde, namiesto zemiakov a obilia, navrhoval pestovať ju v Jakutsku a dokonca na Čukotke. Katastrofálna hospodárska politika CHRUŠČOVA viedla k likvidácii toho, čo proletariát pod vedením LENINA a STALINA s nadšením vybudoval. Rady v obchodoch, nedostatok tovaru a ďalšie produkty práce CHRUŠČOVOVA a jeho nasledovníkov – prostredníctvom toho sa kapitalisti usilujú diskreditovať socializmus. Nediskreditujú ale to, čo tvrdia, ale hospodársku politiku obdobia odovzdávania moci do rúk buržoázie.

Proletariát citlivo vnímal vznik novej vládnucej triedy; nomenklatúrnych vykorisťovateľov. K nim sa primkla reakčná časť inteligencie a robotník prestal byť považovaný za nositeľa najpokrokovejších ideí, ale, v lepšom prípade, za poloretardovaného nevzdelanca. Kam môže viesť „budovanie socializmu“ pri obnovení vykorisťovania? Akú má perspektívu budovanie socializmu, ak sa stiera vedúca úloha najpokrokovejšej triedy spoločnosti? Aký má pre proletára zmysel robiť na novú vládnucu triedu so záujmami, ktoré sú antagonické s jeho záujmami?

Úplatkárstvo, rodinkárstvo a protekčníctvo – to sú ďalšie z prejavov vlády „červených“ vykorisťovateľov. Celkový úpadok spoločnosti, strata viery v svetlé zajtrajšky proletariátu (kto rozumný by v ne veril za podmienok, ak im vládne nomenklatúrna byrokracia odtrhnutá od robotníckej triedy?). Hospodársky rozvrat, fenomén nedostatkového tovaru, okrádanie štátu na všetkých úrovniach. Úspechy triumfujúceho revizionizmu a pravicového oportunizmu. S miernymi výkyvmi až po GORBAČOVA a tragikomickú postavičku JAKEŠA postupné a neodvratné odovzdávanie moci do rúk buržoázie. Víťazstvo kontrarevolúcie.

Pád socialistickej sústavy a dočasné víťazstvo kapitalizmu potvrdzuje slová súdruha LENINA:, že „s reformistami a menševikmi vo vlastných radoch nemožno zvíťaziť v proletárskej revolúcii, nemožno ju uhájiť“. Potvrdilo sa, že správny princíp je LENINOVO : „jednota strany je nám nesmierne drahá, čistota zásad revolučnej sociálnej demokracie je nám však drahšia“. Predstavitelia tzv. stalinskej „úchylky“, obviňovaní z rozbíjania jednoty v strane, konali a konajú v súlade s učením marxizmu-leninizmu. Citované slová sa, prirodzene, vzťahujú aj na dianie v KSS, ktorej vedenie revolúcia nemilosrdne zmietne.

Napriek tomu, že revolučných komunistov často považujú za exotov či extrémistov, ktorí bažia po násilí, platí MARXOVO: „Choď si svojou cestou a ľudia nech si vravia čo chcú!“. Socializmus a komunizmus napriek dočasným neúspechom zvíťazí!
Vedúca odboru ideológie a propagandy
Elena SLAVAKOVÁ



8 komentárov:

  1. Pád ideologie a pád systému sú neoddeliteľnou súčasťou spojených nádob. Ak je narušená jedná súčasť, narušuje sa automaticky druhá. Popieranie ideológie triedneho boja sa teda automaticky muselo odzrkadliť aj v systéme. Kompromis nie je riešením. Tak ako neexistuje socializmus s ľudskou tvárou, tak neexistuje ani sociálny kapitalizmus.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Uplne suhlasim. Revizionizmus a oportunizmus, to su dve zakladne priciny padu socializmu. Odstranovanie jadra z marxizmu-leninizmu, ktorym sa ML stava pre burzoaziu neskodnou ideologiou. Odmietanie triedneho boja, diktatury proletariatu, miesto nich dalsie derivaty cistej demokracie, vseludovost. Oportunizmus a revizionizmus sa po roku 1956 pevne usadil v robotnickom hnuti. To stale caka sa svoju hlboku ocistu.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Otazkou skor na osobnu diskusiu zostava problematika slovenskych burzoaznych nacionalistov, ktorej sa dlhodobo venujem. Podla Vasho blogu aj oni patria k tym kotri prispeli svojou cinnostou k padu socializmu v 20 storoci na druhej strane podla mna a materialov ktore boli odtajnene az po roku 2006 si zasluzia poklonu. Poroblemom bolo Stalino vnimanie narodnostnej otazky co skor ako zacalo sposobilo rozbroje v krajinach pod vplyvom ZSSR.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Správne píšete, že si treba uvedomovať dialektickú povahu vzťahu politickej teórie a praxe. Revizionizmus v teórii a oportunizmus v praxi sú dve strany jednej a tej istej mince. Príkladom môže poslúžiť činnosť Gustava HUSÁKA, ktorý býva označovaný za nespravodlivo súdeného v procese s buržoáznymi nacionalistami obvinenými z velezrady, sabotáže a vyzvedačstva. História ukázala, že bol tento intelektuál aj po svojom prepustení, v čase, keď stál na čele strany a republiky, jedným z hlavných nositeľov oportunizmu a revizionizmu. Nie síce v takej otvorene pravicovej (dubčekovskej), ale v menej nápadnej podobe, ktorá po výkyve smerom k "socializmu s ľudskou tvárou" (reštaurácii kapitalizmu) znamenala nahradenie štátu diktatúry proletariátu tzv. reálsocializmom, prechod k úpadkovému a zanikajúcemu socializmu, ktorý mal od diktatúry pracujúcej triedy s vedúcou úlohou robotníckej triedy v spoločnosti na míle ďaleko. Je pritom zaujímavé, že boli osoby ako HUSÁK a spol. barnabitskou komisiou rehabilitované práve v čase, keď triumfoval pravicový oportunizmus najhrubšieho zrna.
    Čo sa týka STALINOVHO vnímania národnostnej otázky, je všeobecne známe, že už jeho predrevolučné práce na túto tému veľmi vysoko hodnotil V. I. LENIN, ktorý ho osobne poveril vedeckým rozpracovaním národnostnej problematiky a s jeho chápaním národnostnej otázky sa stotožňoval. STALINOVA koncepcia národnostnej politiky bola nesporne fundovaná veeckým učením marxizmu-leninizmu a vývoj sprevádzaný vami spomínanými národnostnými rozbrojmi je zrejme nutné pripisovať tým, ktorí zamenili internacionalizmus za buržoázny nacionalizmus a spreneverili sa záujmom robotníckej triedy.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Chruscov sa nemal nikdy dostat k moci. Burzoazne media a politici vravia, ze dlhe rady v obchodoch a nedostatok tovaru a z toho plynuca nespokojnost obcanov povzbudenych kapitalistickymi rozviedkami bola dielom socializmu. Nie, bolo to dielo Chruscova, Gorbacova, Husaka a dalsich clenov tej oportunisticko-pravicovej bandy, ktora napokon sama rezim v 89-tom rozvratila.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Nemyslím si celkom že je to pravda, hoci sympatizujem. Vtedy išlo o mocenský súboj s Malenkovom a najmä Berijom, ktorý obskakoval okolo J. V. Stalina, ktorý bol po mŕtvici, klaňal sa mu a potom zas nadával. Nezamieňajme si Chruščova, Gorbačova ani Husáka. Všetci urobili chyby vo svojom období a nemožno ich ani bezuzdne odsudzovať. N.S.Chruščov mal významnú rolu v obrane Stalingradu a úprimne veril v komunizmus, aj keď sa mu vlastné pôsobenie v najvyššej funkcii až tak nevydarilo, hoci bol gen. tajomníkom. Gorbačova treba rozobrať osobitne. Verím v komunizmus, treba revolúciu ale nie sekanie hláv vo vlastných radách, vraždíme si najlepších. Aj Danton bol vodcom revolúcie a Robespierre, hoci mravne najčistejšia osobnosť Francúzskej revolúcie ho dal odsúdiť. Sekať hlavy s rozumom, je to možno sarkatické, ale vieme že to príde a bude to nutné. Nech žije revolúcia!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Komunistická ideológia dnes už iste nemá dostatok prívržencov, staršia generácia ktorá v nej prežila vačšinu života pomaly ale iste odchádza, tá stredná ju zažila len v úplne mladom veku a už na ňu zabudla,resp. ju už nezaujíma no a tá najmladšia sa narodila už v kapitalizme a tí ju voliť iste nebudú. Takže nieje kto by ju volil. Apropo ak by sme ju mali naozaj objektívne porovnať s dnešným politickým systémom a položiť oba systémy na pomyselné misky váh tak by zrejme prevážil tento aj pseudokapitalizmus čo tu dnes máme, lebo aj keď priniesol so sebou pre veľa ľudí biedu, nezamestnanosť,vytvoril hladové doliny tak ešte stále je pre vačšinu prijateľnejší ako režim spred roka 89. V skratke sa to prirovnať k jednej znamej bájke o hladnom a sýtom psovi, keď ten túlavý hladný pes príde k ohrade kde je priviazaný na reťazi sýty vykrmeny pes s peknou teplou búdou a pýta sa počuj ako je to možné že ty máš jedlo aj búdu a je o teba postarané? Sýty pes odpovedá- no vieš mne môj pán každý deň ráno aj večer donesie plnú misku jedla a odomňa chce len aby som tu bol na reťazi a strážil, nechcel by si aj ty? Budeš mať všetko to čo aj ja...Hladný pes sa zamyslí a povie, nie ďakujem ale ja za misku jedla a búdu nevymením to že som voľný,že môžem ísť kam chcem a nikto ma neviaže na reťaz, ja radšej budem hladný ale slobodný lebo to je najvačšia hodnota v živote. Nato sa obrátil a odbehol nazad do lesa. Takže asi takto sa dnes ľudia pozerajú na porovnanie kapitalizmus-socializmus.

    OdpovedaťOdstrániť