streda 16. novembra 2011

Poučenie z novembrového víťazstva buržoázie a reakcie

Už dvadsiaty druhýkrát si budeme v podmienkach kapitalistickej diktatúry pripomínať deň boja za buržoáznu slobodu a demokraciu. Ide o akúsi zrkadlovo prevrátenú obdobu Víťazného februára, o (dočasné) novembrové víťazstvo buržoázie a reakcie nad pracujúcim ľudom. Zatiaľ čo buržoázia, ktorej november priniesol slobodu a demokraciu, má dôvod na oslavu, o proletariáte platí opak. Sloboda a demokracia pre vykorisťovateľov znamená preň obnovenie novodobého otroctva a vylúčenie z demokracie slúžiacej úzkym vrstvám kapitalistov. Kontrarevolučný prevrat, ktorý bol zákonitým vyústením procesov, ktoré sa začali v roku 1953, je vhodnou príležitosťou na zamyslenie nad tým, aké poučenie si máme my, komunisti, zobrať z týchto udalostí pri riešení aktuálnych problémov robotníckeho hnutia.

V tejto súvislosti sa ukazuje ako aktuálna predovšetkým potreba existencie silnej triednej – proletárskej strany, ktorá zjednotí predvoj robotníckej triedy v aktívnom boji za zvrhnutie režimu a za jeho nahradenie proletárskou diktatúrou. Strany, schopnej rozumieť teórii marxizmu-leninizmu, riadiť sa ňou v praxi a voliť správnu taktiku a stratégiu. A v neposlednom rade stranu, ktorá sa nezľakne nutnosti zaujať činorodú pozíciu pri uskutočňovaní násilnej spoločenskej zmeny a následne systematicky uplatňovať násilie voči triednemu nepriateľovi. Fakt, že túto úlohu prestala plniť KSSZ (a tiež KSČ), viedol v XX. storočí k pádu socializmu. Ak má vývoj dospieť k opätovnému nastúpeniu na cestu budovania socializmu, musia komunistické strany túto úlohu znovu začať plniť.

Môže túto rolu zohrať KSS? Isté pozitívne náznaky sú badateľné v rámci vývoja v SZM a radikalizácie nálad a vystupovania členov niektorých organizácií KSS. Napriek tomu, že (nielen) program (link na analýzu) a stanovy (link na analýzu) tejto strany jasne svedčia o jej maloburžoáznej povahe, azda by ktosi mohol podľahnúť dojmu, že v jej radoch prebieha pomalá boľševizácia. Cieľom tohto článku nie je podávať vyčerpávajúci prehľad o stave tejto organizácie, koniec-koncov, každý sa o ňom môže pri vyvinutí menšej námahy presvedčiť sám (stručnú bilanciu za rok 2009 sme v minulosti priniesli tu). Nebudeme tiež uvádzať citácie slov predsedu Jožka HRDLIČKU, ktorými sa hlási k reformistickým myšlienkam sociálneho štátu, sociálno-demokratickému programu tzv. socializmu pre 21. storočie, k napĺňaniu programu strany SMER či odsudzuje tzv. ľavicový extrémizmus. Nebudeme podrobnejšie pripomínať ani fakt rozkradnutia 47 miliónov korún z pokladne KSS z čias, keď bol HRDLIČKA ešte podpredsedom strany, ani skutočnosť, že jeho prostredníctvom jeden zo súčasných podpredsedov strany získal svoj post vo vedení strany a miesto na kandidátke vďaka sprostredkovaniu sponzorského daru, ktorý bol použitý v predchádzajúcej volebnej kampani.

Sčasti azda možno akceptovať tvrdenie, že predseda strany či ani jej vedenie nie je celá strana. Naozaj, osoba predsedu nie je totožná s celou, napriek mŕtvym dušiam a rozširujúcim sa radom odídencov stále ešte pomerne početnou členskou základňou KSS. Je však zároveň nepopierateľné, že je za svoje vedenie zodpovedná strana, ktorá ho opakovane zvolila a ktorú vedenie na základe tejto skutočnosti reprezentuje. Strana, ktorá si do svojho čela nezvolila iné, vhodnejšie osoby, ale ktorá konzervuje vo funkcii nevýrazného, neschopného a názorovo v nevídanej miere ohybného sociálneho demokrata. Nechajme však radšej tieto všeobecne známe fakty bokom a využime priestor tohto článku na niekoľko postrehov k nedávnym krokom KSS, ktorými sa budeme usilovať doplniť mozaiku informácií potrebných k vysloveniu úsudku, či je vôbec mysliteľné, aby táto strana začala napĺňať ciele, ktoré spomíname na začiatku tohto článku.

Horúcou témou posledných dní je skutočnosť, že na kandidátke KSS budú v nadchádzajúcich voľbách figurovať členovia strán, ako Úsvit, Združenie robotníkov Slovenska, Robotnícka strana ROSA či v súčasnosti už neexistujúceho Ľavicového bloku. Čo na tom, že na Slovensku dnes nie je zaregistrovaná žiadna proletárska, revolučná komunistická strana! Funkcionári spomínaných strán sa v zmysle viery, že nula sčítaná nulou činí viac než nulu, rozhodli pre integráciu „ľavicových“ síl pod značkou KSS. Socdemáci, reformisti, sociálfašisti, všetci svorne pod jednou strechou zjednocujú „ľavicu“ v boji za „lepšie postavenie pracujúcich“. A v akých podmienkach sa má to lepšie postavenie uskutočňovať, je zrejmé nielen z ich programov, ale aj z rôznych medializovaných vyjadrení týchto ľudí, ktorí ašpirujú na možnosť „ponúknuť slovenským voličom skutočnú ľavicovú alternatívu a program záchrany Slovenska“. Je evidentné, že Hrdličkovcov, Hoptovcov Kočnárovcov či Kalmanovcov nezjednocuje vôľa k deštrukcii kapitalistického systému, ale túžba po výhodách plynúcich z členstva v buržoáznom parlamente. A ak sa to nepodarí, budú sa usilovať zaútočiť na métu získania štátnej dotácie či aspoň vrátenia volebnej kaucie na základe 2% odovzdaných hlasov.

V súvislosti s vyššie spomínanou kauciou je zaujímavé, že „členovia KSS“ v dokumente „Pracovná syntéza návrhov členov“ žiadajú „zrušenie volebnej kaucie a odstránenie 5% nej kvóty pre vstup do NR SR, aby nedochádzalo k prepadnutiu hlasov a diskriminácii menších politických subjektov“. Ťažko sa orientovať v požiadavkách KSS, ktorej jej poslanci, medzi ktorých patril aj súčasný predseda strany, v čase jej účasti v parlamente podporili všetky opatrenia, ktoré smerovali k obmedzeniu možnosti malých strán pri ich účasti na politickom boji, vrátane príslušného Zákona č. 333/2004 Z.z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (o výsledkoch hlasovania s menovitým zoznamom poslancov, ktorí zákon podporili, sa možno presvedčiť na tomto linku). Nuž čo, platí zrejme, že kým si bola KSS počas rokov 2002 – 2006 istá svojou pozíciou a snažila sa ju upevniť vylúčením menších z politického boja, dnes v pozícii menšieho kričí proti pravidlám, ktoré boli presadené aj s jej podporou. Potvrdzuje sa stará múdrosť, že kto druhému kope jamu, sám do nej spadne.

Mimochodom, vyššie spomínaný dokument s názvom „Pracovná syntéza návrhov členov“, s ktorými sa KSS mieni po voľbách obrátiť na vládu a parlament, môže opäť len vyvolať rozpaky u tých, ktorí aspoň okrajovo sledujú dianie v robotníckom hnutí. Desať bodov z dvanástich bolo totiž bezo zmeny okopírovaných zo skupiny na Facebooku „STOP KAPITALIZMU - 10 požiadaviek“, ktorej aktívni účastníci a nečlenovia KSS sa voči takémuto postupu ihneď ohradili. Dalo by sa povedať, že vydávanie cudzích myšlienok za svoje predstavuje v KSS už copypasterský tradičný folklór; veď nie tak dávno bol medializovaný podobný počin zo strany predsedu KSS Jožka HRDLIČKU.

O jeho osobe sme sa vyššie vyjadrili, že ide o nevýrazného, neschopného a názorovo v nevídanej miere ohybného sociálneho demokrata. Zlé jazyky pritom hovoria, že Jožko mení názory podľa toho, s kým sa naposledy stretol, a že pre zaistenie želaného správania je potrebné stretnúť sa s ním bezprostredne pred momentom, ktorý je v danej veci rozhodujúci. Krivdili by sme mu však, ak by sme tvrdili, že je celkom človekom bez názoru. Je známe, v akej miere preberá postoje Filipovcov, na ktoré nedá dopustiť a ktorých sa drží ako pes ježa – aj v tom spočíva istá miera jeho názorovej ustálenosti. Prakticky pred niekoľkými dňami, v čase, keď sme si pripomínali výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, bola medializovaná informácia o tom, že Generálna prokuratúra SR postúpila policajnému útvaru na preverenie vec možného porušenia ustanovenia trestného zákona o „jáchymovskej lži“ zo strany KSS. Jožko podľa očakávaní zvolil defenzívnu taktiku, keď sa nevyjadril k podstate činov, označovaných za „zločiny komunizmu“, pripísal ich však nie systému, lež jednotlivcom na čele štátu. Jeho pozícia je všetkým známa a skutočne sa v ničom sa nelíši od pozície českých „komunistov“ na čele KSČM.

V kontexte zhody s oficiálnou líniou KSČM si možno poľahky domyslieť, ako by sa Jožko vyjadril k priamo položenej otázke, ktorá by ho donútila vyjadriť sa k podstate tvrdení o „zločinoch komunizmu“: „Procesy přelomu 40. a 50. let KSČM odsuzuje jednoznačně jako selhání tehdejší moci. Neomlouvá je ani to, že byly zarámovány atmosférou pokračující studené války a bipolárního světa s hrozbou světové války v pozadí. Politická elita tehdejšího režimu volila takové prostředky boje proti svým skutečným či domnělým odpůrcům, které byly naprosto neadekvátní a porušovaly zásady humanity, právního státu a nejzákladnější lidská práva“. Darmo možno od nášho pokakančeka čakať niečo iné; jednak si nič iné nemyslí, jednak sa všemožnými silami snaží zamedziť tomu, aby niekto z jeho strany verejne vyslovil opak, a totiž že boli tieto skutky nevyhnutné a z pozície proletariátu správne. „Len aby nás pre boha nezakázali!“, taký je riadiaci princíp ideológie a mediálnej politiky KSS.

Nová oficiálna doktrína KSS zvaná „socializmom pre 21 storočie“ definitívne vytlačila myšlienky marxizmu-leninizmu (pozri napr. tento link). Veľkou inšpiráciou je pritom KSČM; stačí si porovnať napr. starší, ale Jožkom toľko vychvaľovaný volebný manuál tejto strany s oficiálnymi dokumentmi KSS. Všade samý rešpekt k pluralite vlastníckych foriem, k politickej pluralite a odmietanie násilia (vrátane triedneho boja, násilnej revolúcie a diktatúry proletariátu). Samý triedny zmier a všeľudová demokracia. Páni zrejme zabúdajú na to, že je každý štát organizovaným násilím jednej triedy proti druhej, a že zrušenie násilia, ktoré používa buržoázia proti proletariátu, je možné len násilím proletariátu na buržoázii. Zabúdajú tiež na to, že sa hlásaním plurality vlastníckych foriem vyčleňujú von z radov komunistov; veď cieľ zrušenia buržoázneho vlastníctva je definičnou vlastnosťou komunistu! Hovoriť o komunistovi, presvedčenom o tom, že „masové a plošné zoštátňovanie nevedie k prosperujúcej a sociálne spravodlivej spoločnosti“, má asi taký zmysel, ako hovoriť o buržoáznom liberálovi, odmietajúcom súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov.

Oportunistický prúd v robotníckom hnutí, hlásajúci zmierenie tried a všeľudové blaho v podmienkach kapitalizmu, popierajúci nezmieriteľnosť protikladov vykorisťujúcich a vykorisťovaných a odmietajúci triedny boj, násilnú revolúciu a diktatúru proletariátu sa nazýva sociálnym reformizmom. Ako je známe, robotnícke hnutie sa pritom člení na tri hlavné prúdy: komunistický, spomínaný reformistický a anarchistický. Kam patrí KSS s jej oficiálnou politikou, je zrejmé. Situácia, za ktorej KSS a nesie názov „komunistická“, je podobná, ako keby „Budhistická univerzita Van Hanh“ niesla názov „Vysoká škola katechizmu Katolíckej cirkvi sv. Márie GORETTI“ .

Politika ústupkov buržoázii má u nás v Československu dlhé tradície, taký oportunizmus, aký je od jej založenia prítomný v poprevratovej komunistickej strane, však nebol vlastný ani DUBČEKOVI a spol. Početné vyjadrenia MARXA, ENGELSA, LENINA a STALINA o nutnosti boja proti oportunizmu a revizionizmu, ale aj konkrétna historická skúsenosť s príčinami pádu socializmu svedčia o tom, aké dôležité je stavať na stranu principiálnom, ideovo vyhranenom a triedne uvedomelom jadre. A reformista hrdličkovského typu nie je o nič lepší, ako pravicový liberál. Naopak, z hľadiska vytvárania spomínaného jadra nepochybne predstavuje škodnú.

Dá sa predpokladať, že napriek evidentnému vzostupu komunistických nálad v spoločnosti v nadchádzajúcich voľbách nezaznamenáme výrazný nárast podpory KSS. Pravda, voličská podpora ako taká nie je ukazovateľom, ktorý by sa dal priamo interpretovať ako ukazovateľ správnosti politiky komunistickej strany. Za podmienok, že sú komunistické idey v spoločnosti na vzostupe, ktorý je očividný nielen v internetových diskusiách, ale aj v náladách neinternetizovaného proletariátu, bude však neúspech jednoznačným signálom nesprávnosti politiky KSS; veď kedy inokedy, ako za podmienok nami všetkými pozorovanej radikalizácie politických postojov pracujúceho obyvateľstva sú lepšie podmienky pre úspech komunistickej strany?

A aká je podstata činov, ku ktorým sa tvrdošijne zdráha vyjadriť náš neochvejný revolucionár a vodca pracujúceho ľudu Jožko HRDLIČKA? Podstata spočíva zhruba v realizácii nasledujúceho presvedčenia: čím menej buržujov, ktorí stoja proletariátu v ceste pri vybudovaní socializmu, tým lepšie. A to aj za cenu ľudských životov, ktoré musia padať zákonite. A to mnohokrát aj v prípadoch, keď to mnohí nepovažujú za nutné, ale operatívno-taktická situácia si vyžaduje bezodkladné prijatie rozhodnutia; veď keď sa rúbe les, lietajú triesky. Nastolenie a udržanie socializmu je bez násilia na vykorisťovateľoch nemožné. Z hľadiska schvaľovania a nebodaj rizika pripravenosti k uplatňovaniu podobného prístupu môžeme generálnu prokuratúru a ďalšie štátne inštitúcie ubezpečiť, že súčasná KSS nepredstavuje pre systém žiadnu hrozbu. Akékoľvek obavy sú v tomto smere zbytočné.

V tejto súvislosti sa však zároveň ukazuje ako bytostne aktuálna otázka potreby skutočnej, revolučnej komunistickej strany. Strany, pripravenej na uplatňovanie spomínaného princípu, nevyhnutného k opätovnému víťazstvu pracujúceho ľudu nad buržoáziou a reakciou, ktorá aktuálne pripravuje oslavy dňa svojej slobody a demokracie. Okrem snáh o boľševizáciu KSS, ktorú už vzdali mnohí a ktorá možno nie je úplne nemožná, ale dozaista je z hľadiska stráveného času a vynaloženej energie neefektívna, sa ako schodné javia predovšetkým dva varianty postupu: 1. cieľavedomé, postupné, otvorené a „poctivé“ získavanie proletárov pre revolučné učenie robotníckej triedy s perspektívou, že strana v dohľadnej dobe podľa všetkého nebude zaregistrovaná, čo však ani nie je z hľadiska dosahovania bezprostredných cieľov robotníckeho hnutia v danej etape nevyhnutné a 2. paralelné rozpracovanie viacerých existujúcich politických strán s cieľom ich skrytého ovládnutia a následne okamžitého začatia uplatňovania premyslenej taktiky smerom k efektívnemu využitiu tohto subjektu v triednom boji. Oba prístupy, jeden takticky nevyhnutný a štandardný a druhý menej obvyklý, vnímame v túto chvíľu ako legitímne.

19 komentárov:

  1. V súčasnosti v Európe neexistuje skutočná revolučná M-L strana, ktorá je budovaná na princípoch 21 podmienok vstupu do KI. Pokiaľ takáto strana neexistuje, nie je možné hovoriť o revolučných stranách, ale len stranách viac, či menej kolaborujúcich s buržoáziou.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Niekolko ich v Europe je, napr. v Nemecku alebo v Rusku (samozrejme nie KPRF alebo Diel Linke :)). U nas v sucasnosti nie je ziadna, co sa vsak moze zmenit. Casom dokonca nepojde o moznost, ale o nevyhnutnost.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Je zbytocne zakladat si registrovanu ''legalnu'' revolucnu komunisticku stranu, lebo cestou politickej angazovanosti v burzoaznom rezime sa RKS stane iba obycajnou socialnodemokratickou stranou ako KSS. Treba viest cinnost proti kapitalizmu z podzemia a oslovovat ludi, aby sa k takymto strukturam pridali. Jednoducho legalna komunisticka strana existovat nemoze!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. mňa len zaráža jedna vec, že ako predstavitelia toho najextremnejsieho komunizmu mate nailovu adresu na gmaili, teda google - co je jedna z najvacsich svetovych korporacii. Vlastne už ten blogspot asi neni moc kóšer z vášho pohladu. čo mi k tomu poviete hoši

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Strana, hlavne v ZSSR stratila svoju revolučnosť a ostražitosť. Riešenie ekonomických problémov z politických sfér, ktoré boli za to zodpovedné, sa prenieslo na verejné diskusue, tzv. glásnosť a miesto aktívnej činnosti strany sa na verejnosti realizovala buržoázna perestrojka, ktorá mala charakter show a nie politickej činnosti. Vďaka takejto gorbačovskej politike, ktorá celkom poprela princípy diktatúry proletariátu, sa tieto ekonomické a politické avanturizmi preniesli aj do ďaľších soc. krajín, ktorých politika zostala nekoordinovaná a chaotická. Takýmto spôsobom sa Gorbačov zapísal do histórie, nie ako posledný prezident ZSSR, ale ako jediný vodca v histórii ľudstva, ktorý osobne otvoril brány svojho impéria nepriateľovi.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Vidíte, "Anonymný 10:41", snažíte sa poučovať, aj keď zjavne nič nechápete. Ani to, že službu Blogger rovnako ako Gmail prevádzkuje spoločnosť Google, ani to, že produkty tejto spoločnosti nenakódili buržuji, ale nimi vykorisťovaní proletári. Komunisti nechcú rušiť kapitalistické podniky, ale systém vlastníctva, ktorý ich dáva do rúk menšine a vylučuje z vlastníctva absulútnu väčšinu. Revolúcia nezničí spoločnosť Google a jej produkty, ale jej vlastníkov, ktorých majetky dá do proletárskych rúk. Česť práci!

    OdpovedaťOdstrániť
  7. KSS sa aj v súčasnosti drží hesla KSČ keď bol Jakeš nahradený Urbánkom: "Troubu do čela".

    OdpovedaťOdstrániť
  8. No kamoško keď už ma chceš poučovať tak porádne. Google (prehliadač) vymysleli a nakódili zakladatelia a majitelia tejto spoločnosti. To že majú teraz neviem kolko tisic zamestnancov a radu ďalších produktov je všetko dôsledok ich šikovnosti a inovatívnosti. Nechápem ale absolútne nechápem prečo by mala táto spoločnosť patriť "proletárom" :D ... čiže sú v práve ale opakujem, je to nadnárodná korporácia, triumf kapitalizmu tak sa tu nevyhováraj na proletárov a priznaj si že si jednoducho pablb. To ako kebyže chodíš žrávať do McDonaldu (čomu celkom verím aj) a obhajuješ si to tým že tam predsa nerobia tie hamburgre majitelia spoločnosti, ale proletári. A na shell pumpe robia proletári. Jaj smiešno mi je z teba.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. "stranu, ktorá sa nezľakne nutnosti zaujať činorodú pozíciu pri uskutočňovaní násilnej spoločenskej zmeny a následne systematicky uplatňovať násilie voči triednemu nepriateľovi..."
    ste nepriateľmi pokroku, patríte v lepšom prípade na psychiatriu, v horšom do väzenia. Radšej súčasnú oklieštenú slobodu, než ten váš ospevovaný socializmus.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. "Anonymný 14:58" - nepriateľom pokroku sú rôzni pacifisti na váš spôsob. K téme nevyhnutnosi revolučného násilia z pohľadu marxisticko-leninskej teórie: http://revkoms.blogspot.com/2011/09/nevyhnutnost-revolucneho-nasilia-verzus.html

    OdpovedaťOdstrániť
  11. "Anonymný 7:13" - samozrejme, McDonald aj Shell pumpy by mali vlastniť pracujúci. Prečo sme o tom presvedčení, sa môžeš dozvedieť z tohto článku:
    http://revkoms.blogspot.com/2011/10/otazka-burzoazneho-vlastnictva-program.html
    Vyčítal si nám, že používame maily a blog, prevádzkované spoločnosťou, ktorá je v rukách imperialistov. Je nepochopiteľné, že teraz točíš o tom, že títo imperialisti nákódili vyhľadávač, o ktorom nebola reč a za ktorý by mali dostať rovnakú odmenu, ako radoví zamestnanci za prácu, odvedenú v ich prospech. To sa pravda týka výhradne dnes už predpotopných verzií tohto vyhľadávača - so zhotovením jeho novších verzií už majú majitelia Googlu pramálo spoločné. Mimochodom, svoju stupiditu si preukázal svojim tvrdením o prehliadači. Vyhľadávač (Google search) nie je prehliadač (browser), pričom prehliadač Google Chrome majiteľa Googlu nevytvorili. Jediné čo v súvislosti s mailom, blogom a prehliadačom "spravili", bolo to, že odcudzili výsledky práce svojich zamestnancov. Je teda evidentné, že čo sa pablbov týka, daný prívlastok sa patrí tebe.
    PS: Je zaujímavé, že tvoj "triumf kapitalizmu" má reálnu hodnotu danú výhradne hodnotou niekoľkých budov a počítačov - azda všetko ostatné tvorí fiktívny kapitál:
    http://revkoms.blogspot.com/2011/11/povaha-problemy-kapitalistickeho.html

    OdpovedaťOdstrániť
  12. aha, takže pacifisti nepriniesli pokrok..? napríklad taký Einstein? určite si ten článok prečítam, teraz však naň nemám čas. reagujem iba na absolútne neopodstatnené tvrdenie, že pacifisti sú nepriateľom pokroku. väčšina vedcov, odvažujem sa tvrdiť - drvivá väčšina - sú určite pacifisti. a práve oni sú nositeľmi pokroku, nie militanti. prínosom je konštrukcia, nie deštrukcia.

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Zalezi na tom, co je pre vas pokrok. Ak to, ze sa daju kapitalistom do ruk kadejake technicke vymozenosti, mate pravdu. Ak su vsak meradlom pokroku vyrobne sily, urcite sa mylite. PS: odporucam precitat si linkovany clanok.

    OdpovedaťOdstrániť
  14. technické vymoženosti dali do rúk ĽUĎOM. to, ako s nimi zaobchádzajú, záleží na osobnostných kvalitách, nie na politickom presvedčení. navyše, každá vec je zneužiteľná, rovnako ako povestný nôž na krájanie chleba/zabíjanie človeka.
    zaujalo ma, že tvrdíte, že meradlom pokroku sú výrobné sily - to myslíte vážne..?čiže nie technológia, kvalita, ale kvantita? dúfam, že som to len zle pochopil.

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Do rúk ľuďom (ľuďu) drvivú väčšinu technických vymožeností v rámci kapitalistického zriadenia nikto nedal ani nikdy nedá. Proletariát ich získa až po socialistickej revolúcii a do nej budú tieto vymoženosti slúžiť buržoázii a len v miere omrviniek od stola a za v pomere k almužne poberanej za prácu drahú odplatu aj proletariátu. Čo sa týka výrobných síl ako meradla pokroku, v rámci marxisticko-leninského učenia je známy zákon, v zmysle ktorého pokrok zodpovedá súladu výrobných vzťahov s charakterom výrobných síl. Ich protirečenie, naopak, spôsobuje brzdenie rozvoja výrobných síl a neodvratne vedie k revolúcii, ktorá výrobné vzťahy a sily zosúladí.

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Pre tých, ktorý hovoria o tom, ze kvalita práce resp.produktu ako jej kvantita je dolezitejsia, sa mylite. Kvalitu si v kapitalistickej spoločnosti môže dopriať iba buržuj, pričom proletár nemá ani na kvantitu a už vôbec nie na kvalitu. V socializme je dôležitejšia kvantita , ktorú si môžu proletári dovoliť.A ten vami (rôznimi burzoaznymi ideologmi)nenavideny socializmus tu bude preto, ze kvalita toho, čo majú buržuji sa bude zväčšovať a proletár už nebude mať fakt na nič. Cest práci !

    OdpovedaťOdstrániť
  17. Ku kvalite produktu - ziadna minca nema jednu stranu. Kvalita vyrobkov sa vyjaruje roznymi ukazovatelmi, z ktorych vacsina je kvantitativne meratelna (spolahlivost, trvacnost, hospodarnost a pod.). Pozrime sa na kvalitu spotrebnych produktov prostrednictvom zastupenia nutricne kvalitnych zloziek, dlzky ich zivotnosti ci hospodarnosti. Spravme tak prostrednictvom porovnania ukazovatelov kvality vyrobkov, ktore si mohol kupit a kupoval pracujuci, povedzme zvarac, sustruznik, sicka, zdravotna sestra ci ucitel na ZS - porovnania inych vyrobkov by boli zjavne skreslujuce.
    Dnes mozeme len snivat o cenovo dostupnych pravych mliecnych a masovych vyrobkoch (so zivocisnou blielkovinou miesto zelatiny, sojovych nahraziek ci vody), o vysavacoch ci prackach sluziacich 30 - 40 rokov ci o rovnako dlho sluziacich nohaviciach, topankach a dalsich odevov ci obuvi. Dnes casto skreslovany stupen hospodarnosti v pouzivani vyrobkov rovnako zodpovedal vtedajsej technologickej vyspelosti sveta a predovsetkym potrebam socialistickeho hospodarstva. Mozeme porovnavat nielen energeticku spotrebu (napr. automobilov), ale aj mieru opravitelnosti dnes vyrabanych produktov (najma elektroniky). Tu snaha kapitalistov predat co najviac vyrobkov resp. zvysit frekvenciu potreby ich nadobudnutia vedie k dnes tak casto pozorovanej nekvalite, prejavujucej sa v kratkej zivotnost ci v neopravitelnosti, veducej k nehospodarnosti pouzivania vyrobkov.
    Ukazuje sa, ze v ramci technologickej vyspelosti sveta socialisticka vyroba dosiahla vysoky stupen rozvoja. Zaklad tejto vyspelosti bol polozeny pocas zivota Lenina a Stalina - priciny neskorsieho coraz viac sa prehlbujuceho zaostavania su vysvetlene v tomto clanku: http://revkoms.blogspot.com/2011/10/co-sposobilo-pad-socializmu-v-xx.html

    OdpovedaťOdstrániť
  18. ak sa chceš ťahať za slovíčka o prehliadači a vyhladávači tak to si majster, nebudem sa s tebou hádať, lebo som sa proste sekol, ale to je také príznačné že dokážeš postaviť svoj "argument" na tom že som napísal zle 2 písmená. Čo sa týka tvojej teórie o tom že by mal google patriť jeho zamestnancom tak to asi ani nepotrebuje komentár. Byt v ktorom bývaš by potom mal patriť maliarovy ktorý ho vymaloval, murárovy, tomu kto pokladal podlahu, zamesnancom čo vyrábali dvere ktoré tám máš a podobne. Až prídu na návštevu a vyložia si nohy na tvoj stôl tak uvidíme či ich budeš vítať s otvorenou náručou. Jej pardón ... to neni tvoj stôl. To je stôl stolára ktorý ho vyrábal, aj keď sa s ním samozrejme musí deliť aj s tým drevorubačom.

    OdpovedaťOdstrániť
  19. Tazko sa je tu teraz adresovat prispevok, ked obaja diskuteri vystupuju anonymne. K obhajcovi RKS vsak mam takuto pripomienku: Kedze prostriedok, ktory vyuzivame aj na tuto diskusiu je vlastnictvom burzoazie, ako sa da zabezpecit, aby sirenie tychto revolucnych nalad a myslienok tymto efektivnym sposobom nebolo pozastavene z vecera na rano ? Ked toto vyriesite, tak uverim, ze celosvetovy prevrat je velmi blizko.
    K Vasmu oponentovi mam iba tolko, ze mu chyba elementarne vedomie co je moralka, ano aj ta socialisticka moralka. Ani o trestoch za poskodzovanie majetku v socialistickom vlastnictve asi nikdy nepocul, ani o hesle "Kazdemu podla jeho schopnosti, kazdemu podla jeho prace". Clovek vychovavany v socializme sa urcite nepojde roztahovat do susedovej kuchyne. Ale opacne urobi maximum, aby sa podielal na zabezpeceni slusnych zivotnych podmienok a primeranej prace, pre vsetkych snazivych aj ked su menej schopni. Lenivych system v socializme donutil pracovat (vid tisice ciganov v stavebnych firmach s lopatami a krompacmi).

    OdpovedaťOdstrániť