Pozadie a budúcnosť protigorilích protestov

Pri organizácii protigorilích protestov sa evidentne stretávajú záujmy buržoázne, maloburžoázne i proletárske. Prejdime si teda po poriadku jednotlivé typy záujmov, aby sme mohli na základe sumarizovaných faktov formulovať isté prognózy a o ne sa opierajúce závery smerujúce k voľbe taktiky primeranej aktuálnej situácii v slovenskej spoločnosti.

Záujmy buržoázie možno v súvislosti s protestami rozčleniť na dva základné typy: na ciele špičiek svetového kapitálu v záujmovej oblasti Slovenskej republiky a na ciele zúčastnených skupín slovenskej veľkoburžoázie. V oboch prípadoch  predstavuje účasť buržoázie na protestných udalostiach pozitívny signál, že protichodnosť jednotlivých buržoáznych záujmov vedie k rozdrobenosti triedy vykorisťovateľov.

Vo vzťahu k prvému typu sa javí ako aktuálna otázka, prečo sa CIA prostredníctvom svojho agentúrneho prostriedku Toma NICHOLSONA rozhodla vypustiť na "svetlo božie" získaný spis SIS s názvom GORILA, či daným krokom sledovala ciele podobné tým, aké na jar roku 2012 destabilzovali politickú a bezpečnostnú situáciu v arabských krajinách. Vo vzťahu k druhému typu možno hovoriť o záujmoch konkrétnych politických strán, a to najmä KDH, SaS, OĽ-NO (Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti) a PaS (Právo a spravodlivosť). Dá sa povedať, že každá z nich (azda okrem SaS, ktorá svoje činnosti spojené s protestmi obmedzuje na  mediálne vyhlásenia, blogovanie a na účasť svojich predstaviteľov na demonštráciách) má alebo mala v prostredí organizátorov svojho koňa.

Začnime od konca: v prípade PaS to bola Stanislava ČERVEŇOVÁ, ktorú pre jej nešpecifikovaný vzťah s osobou bývalého vedúceho odboru operatívnych činností Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru SR Jána REJDU vylúčili z organizačného výboru protestov. REJDA v konšpiračnom byte Jaroslava HAŠČÁKA plnil úlohy spojené s operatívnym rozpracovaním záujmových osôb a s vyšetrovaním nimi páchanej trestnej činnosti a o svojom pohybe v ňom riadne vyhotovoval služobné záznamy. Táto skutočnosť z neho - napriek slepým nábojom Mikuláša DZURINDU - robí  vzhľadom na kauzu GORILA osobu čistú ako ľalia. Na prepojení s REJDOM by teda nebolo nič zlé, ak by nebol bývalým kandidátom strany PaS, ktorý sa napriek odstúpeniu z kandidátky aktívne zúčastňuje na straníckej kampani...

Okrem toho, že sa Igor MATOVIČ promenádoval na demonštrácii spoločne s Alojzom HLINOM a opakovane nechával na protestoch roznášať letáky svojej strany, OĽ-NO zrejme mohli zasahovať do demonštrácií prostredníctvom osoby jedného z organizátorov Petra PČOLINSKÉHO. Mediálne známym je totiž prepojenie jeho rodiny s Vladimírom PALKOM, ktorý bol jedným z kandidátov tejto strany vo voľbách do NR SR. Kým toto prepojenie po rozpade MATOVIČOVEJ kandidátky nie je aktuálne, z hľadiska vysoko nadštandardných vzťahov s KDH je viac než podozrivým z médií známy rýchly služobný postup PČOLINSKÉHO brata kpt. Vladimíra PČOLINSKÉHO, povereného výkonom funkcie generálneho riaditeľa kancelárie ministra vnútra SR počas pôsobenia Daniela LIPŠICA vo funkcii ministra vnútra. O LIPŠICOVI pritom možno povedať, že pre svoju stranu ťaží z tradičných politických hráčov z celej kauzy najviac (a to napriek jasnému prepojeniu časti špičiek KDH na skupinu Penta). Vyzneniu celej veci prepojenia organizátorov protestov na záujmy KDH nepomáhajú ani udalosti, ako konfrontácia organizátorov s - ináč bláznom a provokatérom - Milanom TOMKULIAKOM nesúcim transparent namierený proti osobe ministra Ivana UHLIARIKA alebo poskytnutie priestoru aktivistom, ktorí vo svojich prejavoch ponúkajú ako liek na stav spoločnosti odvolanie mafiána Štefana HARABÍNA či vymenovanie Jozefa ČENTÉŠA do funkcie generálneho prokurátora.

Mimoriadne znepokojujúcimi sú informácie o prepojení organizátorov na záujmové skupiny blízke bývalým dôstojníkom SIS. Okrem toho, že podľa medializovaného vyjadrenia Toma NICHOLSONA organizátorka protestov a tarotová veľmajsterka Ľubica LEHOTSKÁ zabezpečila na protest SBS blízku bývalému príslušníkovi SIS prepojenému na nešpecifikovanú finančnú skupinu, objavili sa informácie o tom, že je organizátorka protestov Lucia GALLOVÁ partnerkou bývalého agenta a neskoršieho riaditeľa kontrarozviedky SIS Petra TÓTHA. Ak je spomínaný údaj pravdivý, "stopa" vedie nielen k Asociácii bývalých spravodajských dôstojníkov (v ktorej sa okrem TÓTHA angažuje najmä jej predseda, bývalý riaditeľ rozviedky SIS  Igor CIBULA a ktorá v minulosti realizovala viacero spravodajských hier pre SNS či SMER zameraných na diskreditáciu SMK, osoby Ivety RADIČOVEJ, Alojza HLINU a i.), ale najmä k strane 99%, v ktorej TÓTH aktuálne pôsobí ako šéf volebného štábu. Líder strany Ivan WEISS pritom vie, aké prínosné je mať vo svojom tíme kontrášov - veď aj jeho prvý politický projekt - SDĽ - spočiatku viedol bývalý riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva Jozef CUNDRÁK. (Mimochodom, je zaujímavé, že sa Ivana WEISSA, ktorý dnes hlasno vykrikuje o gorilích stranách prepojených na finančné skupiny, nikto otvorene nepýta na jeho vzťah k finančnej skupine Istrokapital).

Čo sa týka záujmov maloburžoázie, tie sú - bez ohľadu na rozsah úvodu tohto článku - v organizačnom výbore reprezentované azda najvýraznejšie. Napriek vyššie uvádzaným (sčasti neovereným poznatkom) o prepojení časti organizátorov na buržoázne politické strany RKS principiálne nezdieľa názor, že demonštrujúci svojou protestnou aktivitou plnia vôľu KDH či ďalších strán. Pokiaľ by aj organizačný výbor pozostával čisto z týchto jedincov, organizátori nie sú dôležití natoľko, ako fakt, že sa masy konečne začali prebúdzať. Že sa pracujúci stretávajú (zatiaľ na podujatiach organizovaných buržoáziou a maloburžoáziou) s cieľom uskutočnenia systémovej zmeny, aj keď o nej majú zatiaľ zväčša len veľmi hmlistú predstavu. Malomeštiaci ponúkajú víziu priamej demokracie, ktorá má (nikto však nedokáže vysvetliť, ako) zabezpečiť zmenu politického systému. Títo anarchisti sú z jednej strany v zajatí svojich utopistických vízií, z druhej strany však predstavujú funkčnú protiváhu vyššie uvádzaným buržoáznym záujmom, ktorú je zrejme výhodné z taktických dôvodov podporovať. Vďaka nim totiž možno na protestoch počuť požiadavky na zmenu systému, na zvrhnutie súčasného režimu, na (aj keď z hľadiska pojmovej náplne deformovanú) revolúciu. Demonštrácie vďaka maloburžoáznym anarchistom (hanba, že nie vďaka komunistom) detabuizovali mnohé témy, ktoré boli doposiaľ zamknuté v pomyselnej Pandorinej skrinke. V porovnaní s anarchistickým živlom majú neporovnateľne menšie zastúpenie niektorí malomeštiaci z KSS, ktorých organizátori pustili za "rečnícky pult" a ktorých stanoviská sú zväčša rovnako netriedne, ako stanoviská iných malomeštiakov. Z hľadiska ideológie je v zásade jedno, koho podporovať (nikoho z nich; maloburžuj ako maloburžuj) - z hľadiska taktiky je však zrejmé, že je efektívnejšie držať sa tých, ktorí okrem impotentného bedákania a ustavičného ponosovania sa na prenáramnú skrivodlivosť zákazu straníckej propagácie počas konania demonštrácie dokážu protesty organizovať a radikalizovať ich požiadavky .

V zásade pozitívne možno teda hodnotiť vytesnávanie viacerých buržoáznych prvkov prvkami maloburžoáznymi, čo môže nahrávať proletariátu, čo však ale zďaleka nestačí. Vieme, že samotné maloburžoázne aktivity nevedú nikam inam, než k plneniu záujmov veľkokapitálu, pokiaľ ich nedokážu využiť a ďalej rozviť komunisti s cieľom uskutočnenia socialistickej revolúcie. Zatiaľ nemožno vylučovať vstupovanie do taktických spojenectiev s maloburžoáznymi anarchistami či s hnutím Anonymous, zároveň je však nutné vedieť, na čo tieto spojenectvá slúžia. Na to, na čo by malomeštiaci, ktorých ciele sa zmietajú medzi záujmami proletariátu a buržoázie, v túto chvíľu nepristali - na nastolenie diktatúry proletárskych más.

Zároveň s kryštalizáciou cieľov protestov protigorilie demonštrácie postupne utíchajú. Na najbližšom proteste v BRATISLAVE možno očakávať azda len do 1000 osôb, čo je spôsobené jednak únavou a jednak postojovou profiláciou jadra názorovo heterogénnej skupiny spojenou so štiepením a odpadávaním predovšetkým systémovo konformnejších demonštrantov. Dokonca aj v prípade jednofarebnej vlády SMERU (mimochodom, škoda, že zatiaľ neunikol žiaden prepis odposluchu konšpiračného bytu Juraja ŠIROKÉHO, Vladimíra POÓRA či borcov z J&T) nás však v nasledujúcom období čaká výrazná politická, hospodárska, sociálna i bezpečnostná nestabilita. Preto sa treba ďalej pripravovať na demonštrácie, ale aj na iné subverzné aktivity, politické provokácie a záškodnícke činnosti, ktoré urýchlia pád systému a prípravy na uchopenie moci. Napriek nižšej účasti protestujúcich musí hnev pracujúcich más naďalej rezonovať a pretavovať sa do čoraz konkrétnejších politických požiadaviek...

PS: Na záver článku si dovoľujeme srdečne pozdraviť kpt. Mgr. Martina BUNDU a zablahopriať mu  k pozornosti, akej sa mu okrem nášho blogu dostalo na stránke Rádia SiTy.