Padá vláda. Čo ďalej?

Richard SULÍK po silnom tlaku koaličných partnerov vystrčil tykadlá a zistil, že by podpora Eurovalu, ktorú za istých podmienok pripustil, viedla k jeho politickej smrti. Rozhodol sa preto pre taktiku, ktorá predpokladá zisk množstva voličských hlasov na základe odmietnutia tohto opatrenia. Podľa všetkého si pritom neuvedomuje, že sa jeho politický koniec tak či onak nezadržateľne blíži. Buržoázne médiá, agentmi Západu sa hemžiace mimovládne organizácie, koaliční partneri i opozícia, vedenie Európskej únie i zahraničný veľkokapitál; tí všetci stoja na jednej strane barikád v hone na Richarda SULÍKA, ktorý podľa všetkého skončí nepekným politickým koncom. Myslieť si, že má SULÍK dlhšiu politický životnosť, ako maximálne pár nadchádzajúcich rokov, si môže azda len blázon. Podľa všetkého sa jeho strana SaS v predčasných voľbách ešte dostane do buržoázneho parlamentu, to, čo ju však čaká ďalej, si sám sebe dokáže priať asi len politický masochista.

Napriek viacerým vyhláseniam o želaní skorého konania predčasných sa podľa všetkého buržoázni politickí lídri nedohodnú na blízkom termíne (zákonné minimum sú štyri mesiace), ale možno až v druhej polovici roku 2012; nie v až tak veľkom predstihu pred termínom konania riadnych volieb. Čo sa nasledujúcimi udalosťami zmení pre komunistické hnutie?

Fakt, že bude v opakovanom hlasovaní v parlamente euroval schválený, je už zrejmý a teda rozpad menovej únie a jej celková destabilizácia sa zatiaľ nekoná. Na istý čas dokonca buržoázna Európa posilní po tom, ako stabilizuje euro a po nejakej dobe vyrieši problém Grécka jeho riadeným bankrotom, čím sa ukáže ako schopná riešiť svoje zásadné problémy. V dohľadnej dobe však v jej záujmovom priestore možno očakávať vysokú infláciu (1, 2) , čo povedie k postupnému rastu sociálneho napätia. Na druhej strane na domácom poli treba očakávať prehlbovanie politickej nestability až do predčasných volieb, pričom súčasná vláda bude za veselých okolností vládnuť až do ich konania. Za sústavných prestreliek medzi tromi jej členmi a stranou SaS, ktorá bude vhodným obetným baránkom za jej neúspechy.

A na čo sa možno pripraviť po voľbách? Žiadne zásadné zmeny sa konať nebudú, len nám nebudú vládnuť modrí buržuji, ale buržuji "červení", a to možno sami bez koaličného partnera. Čím hlbší chaos bude badateľný tesne pred voľbami, tým silnejší sa vráti FICO so svojou pseudoľavicovou zberbou, ktorej miesto je presne tam, kde miesto ďalších triednych nepriateľov. Pred komunistickým hnutím bude stáť úloha sústavne vysvetľovať robotníckej triede buržoáznu povahu politiky Smeru. Našim cieľom nie je FICOM deklarovaná politická stabilita a stabilita podnikateľského prostredia, ochrana záujmov investorov a realizácia ďalších opatrení smerujúcich k ochrane záujmov vykorisťovateľov, ale úplné zrušenie súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov.

Pred časom sme dostali v diskusii na našom blogu otázku, čo bráni proletárovi nadobudnúť a ďalej disponovať výrobnými prostriedkami; stať sa kapitalistom a znížiť tak zisky korporáciám. Na túto otázku sme odpovedali: "Staň sa úspešným, podnikaj - presadiť sa na trhu môže každý - tak hlásajú liberálni ideológovia. V skutočnosti je však rozsah kapitálu, umožňujúci, aby sa proletár stal buržujom, príliš veľký a pre drvivú väčšinu nedostupný. Fakt, že v istej miere existuje sociálna - triedna mobilita, neznamená, že je presun medzi spoločenskými triedami možný plošne či aspoň v miere, schopnej výrazne ovplyvniť status quo. Spýtajte sa pracujúcich, ktorí z 350 eur živia svoje rodiny, prečo si nezaložia sročku a nezačnú podnikať - dočkáte sa primeranej odpovede na vašu otázku. Čo sa týka poklesu zisku kapitalistov v prípade hypotetického rozšírenia triedy kapitalistov - azda neveríte, že korporácie pripustia taký stav na trhu, ktorý umožní presadenie sa a rast čohokoľvek, čo by reálne ohrozovalo ich zisky. V tom spočíva aj fundamentálna slabina kooperativizmu, hlásajúceho postupný, nerevolučný zánik kapitalizmu zahltením trhu družstvami. (...) Obsah vášho príspevku, ktorý sa nesie v duchu: "pracujúci, staň sa kapitalistom, systém ti to umožňuje", je abstraktný, vzdialený a neuskutočniteľný pre absolútnu väčšinu proletárskej masy. Azda nevedome, predsa len však plníte ciele kapitalistu, ktorý týmto masám ponúka ideologické návnady, aby sa nebodaj násilne nevzbúrili proti jeho nadvláde a nezvrhli jeho panstvo. Akékoľvek návnady liberalizmu však v skutočnosti nedokážu uspokojiť potreby pracujúcich a je len vecou času, kým to ich proletárske masy definitívne nezavrhnú". Dnes sme na našom webe uverejnili text súdruha kapitána KLOSSA, ktorý sa v ňom fakticky venuje podstate druhej časti našej odpovede. Oprávnenosť jej prvej časti možno podoprieť slovami z Manifestu komunistickej strany: "Desíte sa, že chceme zrušiť súkromné vlastníctvo. Ale vo vašej terajšej spoločnosti je súkromné vlastníctvo zrušené pre deväť desatín jej príslušníkov; jestvuje práve preto, že pre deväť desatín nejestvuje. Vyčítate nám teda, že chceme zrušiť vlastníctvo, ktoré nevyhnutne predpokladá, že obrovská väčšina spoločnosti nemá vlastníctva. Slovom, vyčítate nám, že chceme zrušiť vaše vlastníctvo. Nuž áno, to naozaj chceme".

Nadchádzajúca vláda triumfujúceho Roberta FICA nebude robiť nič iné, ako stabilizovať systém buržoázneho vlastníctva výrobných prostriedkov vedúceho k zbedačovaniu pracujúcich más. Sociálna trhová ekonomika: také je heslo vytýčené ekonomickým programom Smeru. "Sociálne práva" za zachovania a ďalšieho rozvoja kapitalistických výrobno-výmenných vzťahov; takýto pravicový mačkopes ponúka táto strana za situácie, keď sa kapitalizmus rúti do záhuby, nechávajúc za sebou hladujúce a zle ošatené masy pracujúcich na pokraji možnosti ďalšieho prežitia. A na aktívnom sprostredkúvaní tohto faktu a na formulácii a praktickej príprave riešenia, spočívajúceho naopak v bezvýhradnom vyvlastnení výrobných prostriedkov, sa musí zakladať taktika komunistického hnutia za situácie, v ktorej bude obnovená vláda Smeru za prehlbujúceho sa triedneho napätia a straty existenčných istôt čoraz širších vrstiev proletariátu.

Je potrebné uvedomiť si a systematicky sa pripravovať na uskutočnenie cieľa UCHOPENIA MOCI. Nemôžeme po vzore maloburžoáznych rojkov z vedenia KSS rozprávať rozprávky o tom, že nám "nejde o moc, ale o ľudí". Musíme sa riadiť heslom "Všetka moc proletariátu!" a otvorene ho šíriť v prostredí robotníckej triedy. Organizovať proletariát do revolučných skupín schopných aktívne pôsobiť na ulici, vo fabrikách i v prostredí nepriateľa. Je najvyšší čas konať!